Eragon - 4. kapitola - KRIŠTÁLOVÁ HROBKA

24. května 2007 v 13:28 | katuska |  Povídka od Katušky - Eragon

KAPITOLA 4. KRIŠTÁLOVÁ HROBKA



Eragon sa prebudil za včas ráno. Zafira už bola hore, čakala ho. Museli sa ísť rozlúčiť , pretože sa chystali večer odísť do Ellesméry. Eragona stále sprevádzala dobrá nálada, ktorú nadobudol včera večer na prechádzke s Aryou. Zafira sa z toho tešila, ale bola aj znepokojená, lebo nevedela, aký to bude mať koniec. Eragon vstal ,umyl sa a naraňajkoval. Keď skončil išiel spolu so Zafirou pozrieť Katrinu, chcel vedieť ako sa jej darí. Roran už túto noc nespal v Eragonovom stane. Chcel ostať pri Katrine. Bol pri jej posteli celú noc, ani sa od nej nepohol. Eragon sa najprv chcel zastaviť za Angelou. Našiel ju v stane kráľa Orina, kde niečo robila s jeho prístrojmi.
,,Dobré ráno!" -pozdravil ju Eragon.
,,Ach, to si ty? Ahoj!" -odpovedala a ďalej sa babrala so skúmavkami.
,, Čo to stále robíte?" -spýtal sa jej a začal si pozornejšie prezerať rôzne prístroje, ktoré tam boli. Aj Zafira sa pozerala po stane, ale dnu strčila len hlavu. Keby vošla celá, určite by všetko porozbíjala.
,,Skúšam noví odvar z muchotrávok." -povedala a ďalej sa babrala so skúmavkami. Mačkolak Solembum ju so záujmom sledoval. Eragon si ho až teraz všimol a pozdravil aj jeho.
,,Prišiel som vám oznámiť, že odchádzam do Ellesméry dokončiť výcvik a rozlúčiť sa." - dokončil Eragon.
,,Tak ti prajem veľa šťastia, aj tebe Zafira." -povedala Angela.
,,Aj my vám. Dovidenia [naschledanou] ! " -pozdravil Eragon a chcel odísť , do cesty sa mu však postavil Solembum .
,,Pamätáš si moje rady?" -spýtal sa ho mačkolak.
,,Pamätám si ich, aj keď im dobre nerozumiem." -odpovedal mu .
,,Na tom teraz nezáleží či im rozumieš, porozumieš im keď príde čas." -mačkolak sa otočil a odbehol. Nič viac mu nepovedal.
Eragon vyšiel zo stanu a spolu so Zafirou kráčal ďalej , až kým neprišiel ku stanu, kde bol Roran s Katrinou. Vošiel dovnútra, Roran ho hneď radostne privítal.
,,Ako je na tom Katrina?" -spýtal sa ho Eragon a podišiel k jej posteli.
,,Je na tom už celkom dobre, aspoň to tvrdí Angela." -odpovedal mu Roran.
,,To som rád. Chcem sa s tebou rozlúčiť, odchádzam do Ellesméry, musím dokončiť svoj výcvik." -povedal mu Eragon a čakal ako to vezme.
,,Rozumiem ti braček. Ale dávaj na seba pozor. Hlavne ty Zafira, dávaj na neho dobrý pozor." -povedal Roran s úsmevom na tváry.
Eragon zovrel Rorana v medveďom objatí a vyšiel zo stanu.
,,Zafira? Kde podľa teba nájdeme Nasuadu?" -spýtal sa dračice.
,,Myslím si, že bude vo svojom stane, ako vždy." -odpovedala.
,,Tak ideme tam." -zavelil Eragon a už aj kráčali tým smerom.
Cestou stretli Orika, ktorý bol v poslednej dobe stále zachmúrený a veľmi zronený zo smrti kráľa trpaslíkov. Bodaj by aj nie, veď mu bol ako vlastný otec.
,,Ahoj Orik!" -pozdravil ho Eragon a jeho prostredníctvom aj Zafira.
,,Rád vás zase vidím." -odzdravil im Orik.
,,Chceme sa s tebou rozlúčiť, ešte dnes odchádzame naspäť do Ellesméry." -povedal Eragon.
,,Tak vám želám šťastnú cestu!majte sa dobre!" -odvetil trpaslík.
,,Aj ty sa tu maj dobre." Dovidenia [naschledanou] !" -rozlúčili sa s Orikom. Už boli skoro pri Nasuadinom stane , keď Eragon zbadal Aryu.
,,Počkáš ma tu? Chcem sa s ňou rozlúčiť." -spýtal sa Zafiri.
,, Pravdaže maličký, len bež!" -povedala.
Eragon išiel smerom kde zbadal Aryu. Za chvíľu ju dobehol.
,,Arya poď so mnou na chvíľu." -povedal jej a už aj ju niekde viedol. Zastavili sa až na čistinke kde sa rozprával so Šruikanom. Chytil ju za ruky a povedal: ,,Arya, musím teraz na dlhšiu dobu odísť , musím ísť za Oromisom. Dávaj si na seba pozor, nechcem ťa teraz stratiť . Asi by som to neprežil, keby som o teba prišiel." -povedal a čakal na elfkinu odpoveď.
,,Ja ťa tiež nechcem stratiť Eragon, pozdrav odo mňa Zafiru. Buď na svojej ceste opatrný." -povedala a vášnivo ho pobozkala.
,,Neboj sa budem. Aj ty dávaj na seba pozor." -povedal a usmial sa na ňu. Posledný krát sa objali a každý vykročil svojím smerom.
Eragon už netrpezlivo čakala Zafira na mieste kde sa dohodli. ,,Nehneváš sa, že mi to trvalo tak dlho?" -spýtal sa Eragon.
,,Pravdaže nie maličký, ale už naozaj musíme vyraziť, je neskoro." - odpovedala Zafira. ,,Nasuade som už oznámila, že odchádzame keď si bol s Aryou." -povedala.
,,To je dobre. A Arya ťa pozdravuje." -povedal a trochu sa začervenal.
Zafira sa v duchu nad tým usmiala, ale to už spolu kráčali ku stanu po Zafirino sedlo a ostatné veci. Keď už boli pri stane , Eragon osedlal Zafiru a išiel do stanu po ostatné veci. Keď mal všetko pripravené, priviazal vaky k sedlu , pripásal si meč a vysadol na dračicu . Zafira okamžite vzlietla, keď pocítila že má Eragona v sedle. Pod nimi videli mnohých z Vardenov ako sa na nich pozerajú a kívu im na rozlúčku. Eragon im naposledy zamával a spolu so Zafirou odleteli preč.
,,Cesta do Ellesméry nám potrvá približne šesť dní so zastávkou pri Bromovej hrobke. Nie pri otcovej hrobke." -povedal Eragon a zmĺkol.
,,Áno Eragon, pri hrobe tvojho otca. " -odvetila mu Zafira.
Väčšinu cesty sa spolu rozprávali . Leteli deň aj noc, ale na druhý deň si museli odpočinúť , Kvôli Zafire , bola unavená a hladná, potrebovala si niečo uloviť. Zafira našla vhodné miesto na pristátie. Bola to malá oáza na začiatku púšte Hadarak.
Eragon jej zložil sedlo, aby sa mohla lepšie pohybovať pri love. Od Bromovej hrobky boli už len pol dňa letu . Eragon si oddýchol a doplnil vaky na vodu , kým sa Zafira vrátila a potom pokračovali ďalej. Vyrazili pred obedom. Keď sa zvečerievalo, boli už skoro na mieste Bromovho odpočinku.
,,Pristanem pred jaskyňou." -povedala Eragonovi.
,,V poriadku." -odvetil jej stroho Eragon ktorý bol zase smutný.
V jaskyni Eragon zo Zafiri poskladal veci a spolu sa vybrali na vrchol pieskovcového vrchu, kde sa nachádzala krištáľová hrobka, ktorú vytvorila Zafira.
Vyšli až na vrchol ,kde bola hrobka. Eragon podišiel k nej a zočil Broma , takého akého ho poznal, neporušeného časom a s miernym úsmevom na perách. Snažil sa byť silný, ale pohľad na jeho otca ho premohol. Po krásnej tvári sa mu skotúľala slza.
Zafira mu rozumela a nechala ho, neprihovorila sa mu. Túto bolesť v srdci musel prežiť sám a zmieriť sa s ňou . Stál tam dlho, dokým ho nepremohol spánok. Zaspal. Zafira sa uložila vedľa neho, nechcela ho odtiaľ odniesť preč.
Eragonovi stále myslel na Broma, ako náhle zaspol ocitol sa na nádhernej lúke....... Bol tam sám až dokým nezbadal draka, veľmi podobného jeho Zafire. Ale tento bol väčší. Mal síce rovnakú farbu, ale nebola to jeho Zafira. Na drakovi sedel nejaký muž a stále sa približovali k stojacemu Eragonovi. Drak s jazdcom pred ním pristál, jazdec s neho skľzol a kráčal k Eragonovi. Bol to Brom akého Eragon nepoznal, bol mladší, krajší, ale bol to brom. ,,Eragon , syn môj. Prečo sa kvôli mne stále tak trápiš?" - spýtal sa ho. ,, Otec?" -spýtal sa nesmelo Eragon. ,,Áno Eragon, som to ja a toto je moja milovaná Zafira."- odpovedal mu a ukázal na dračicu. ,,Ako je to možné, kde som to?" -opýtal sa zmetene Eragon. ,,Snívaš syn môj. Ale toto nieje obyčajný sen." -povedal Brom. Eragon sa hneď spýtal: "Ako je to možné?" ,,Máš zvláštny dar. Ty si veľmi výnimočný Eragon." -povedal a usmial sa. ,,Otec, veľmi mi chýbaš. Prečo si mi nepovedal že si môj otec? " - spýtal sa Eragon. ,,Nebolo to vtedy potrebné synček." -povedal mu láskavo Brom. ,,Nesmúť viac za mnou, teraz som konečne so svojou Zafirou. Teraz som konečne šťastný. Môj život nebol veľmi vydarený, veď to vieš." - odpovedal mu. ,,Tak nehovor otec." -povedal smutne Eragon. ,,Ale je to tak , okrem teba pravdaže, bol môj život nie práve najšťastnejší. Mám ťa rád Eragon." -povedal mu úprimne Brom. ,,Aj ja som ťa mal vždy rád, aj keď to tak vždy nevyzeralo otec." -odpovdal mu. ,,Ja viem synček. Ale už sa musíme rozlúčiť. Zbohom Eragon! " - rozlúčil sa a vysadol na svoju Zafiru . ešte posledný raz pozrel na Eragona a odletel. ,, Zbohom otec!" -stačil zakričaťza ním Eragon a sen zmizol.......
Eragon sa prebudil, ležal vedľa Zafiry, ktorá ho zakrývala svojím krýdlom. ,, Zafira? Mal som sen s Bromom." -povedal jej a ukázal jej ho v mysli.
,,Eragon, ty niesi obyčajný človek. Toto nebol len sen, však?" -povedala mu na to Zafira.
,,Máš pravdu nebol to len sen." -povedal a usmial sa na ňu, už nebol smutný.
Postavil sa a pozrel na hrobku, položil na ňu kvet, ktorý včera odtrhol, ten kvet nebol vôbec zvädnutý, práve naopak. Naposledy pozrel na hrobku a povedal Zafire: ,,Musíme už ísť ."
Zišli do jaskyne a Eragon pobalil veci, osedlal Zafiru a odleteli. Zafira bola oddýchnutá, takže mohli zase letieť dva dni vkuse. Už mali pred sebou len jeden deň cesty. Zafira si let veľmi užívala, už dávno tak dlho neleteli spolu. Absolvovali ešte jednu zastávku, na doplnenie zásob a vyrazili na posledný úsek cesty. Teraz leteli už ponad lesy Du Weldenvarden. Zafira si túto cestu dobre pamätala , pretože tadiaľto už spolu leteli.
O chvíľu už videli skalu Tel naeír. Ako Eragon predpokladal, Oromis tam už stál, ale bolo na ňom niečo iné. Opieral sa o drevenú paličku a vyzeral oveľa staršie ako predtým. Glaedr stál neďaleko a tiež ich čakal. Zafira pristála, Eragon s nej hneď zoskočil a bežal k Oromisovi.
,,Oromis-elda čo sa vám stalo?" - spýtal sa ho ale už poznal odpoveď. Z Oromisa vyprchávala sila.
,,Ty vieš čo mi je Eragon. Ale na tom teraz nezáleží, ešte máme trochu času. Odveď ma do môjho domu prasím ťa." - povedal. Eragon ho poslúchol, Zafira zostala vonku s Glaedrom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Spow Spow | E-mail | 22. dubna 2008 v 14:17 | Reagovat

Tak me napadlo, ze zbran, ktera je pod stromem Meneo je Bromuv meč. V eldestu se rika, ze ten svuj ztratil a ze si chtel nechat udelat jinej.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.