Eragon - 7. kapitola - STARÝ PRIATEĽ

16. července 2007 v 14:41 | katuska |  Povídka od Katušky - Eragon

KAPITOLA 7. STARÝ PRIATEĽ


Hneď ako sa Eragon zobudil, našiel si pri dverách list. Stálo v ňom: Ďakujem vám, v mene všetkých elfov, za poctu ktorú ste vzdali Oromisovi. Bola ta pre nás veľká strata, ako určite aj pre teba Eragon, a aj teba Zafira. Teraz vás tu už nedrží, ale môžete tu ostať ako dlho chcete. Ellesméra je odteraz aj vaším domovom. Islanzadí Dočítal a otočil sa k Zafire. Zafira ho po celí čas počúvala.
,,Islanzadí nám udelila veľkú poctu." -povedala Zafira.
,,Áno Zafira, naozaj veľkú. Ale my máme ešte záväzky voči Nasuade a Vardenom a nielen nim, voči celej Alagaesii. Neskôr sa sem určite vrátime. Zostaneme tu ešte niekoľko dní a potom sa musíme vrátiť do Surdy. Musíme pomôcť aj Šruikanovi." -odpovedal jej Eragon.
Vonku ešte stále bolo počuť žalospev za Oromisa. Bola to nádherná, ale zároveň veľmi smutná pieseň. A Eragonovi pripomínala včerajšie udalosti, na ktoré už nechcel myslieť. Stále smútil za Oromisom.
,, Eragon, nezdá sa ti že si silnejší od toho ako ti tá elfka zo stromu Menoa povedala pravé meno? Kto to podľa teba bol?" -spýtala sa ho.
,,Myslím si, že to bola Linnea, elfka o ktorej nám rozprávala Arya. Pamätáš si ? " -povedal jej zamyslene Eragon.
,,Pamätám, ale aj tak je to veľmi zvláštne." -odpovedala.
,,Ja viem Zafira." -dopovedal a išiel sa okúpať.
Neskôr , keď sa Eragon naraňajkoval, išli spolu do lesa, na čistinku, kde ho Oromis stále posielal rozímať, až kým mu správne neodpovedal. Skúmal tam vedomie mravcov ale aj rastlín, stromov a rôznych zvierat. Eragon rád spomínal na tieto spoločné chvíle s Oromisom. Tieto spomienky mu pomáhali prekonať bolesť z uplynulých dní. Zafira cítila že je smutný aj keď to pred ňou nedal najavo. Boli tak úzko spojený, že to dobre vedela. Eragon sa posadil na to miesto na malej čistinke a začal rozímať , tak ako ho to voľakedy učil jeho majster. Zafira ho so záujmom sledovala. Eragon úplne otvoril svoju mysel , ale zrazu ho vyrušil nejeký hlas.
,,Eragon!" -bol to Šruikan ktorý sa s ním už dlho pokúšal spojiť, ale nemohol kvôli Eragonovej zábrane, ktorú až teraz úplne uvoľnil.
,,Šruikan?" -spýtal sa ho, lebo si tým nebol istý.
,,Áno, som to ja. Čo sa stalo s Oromisom ?" - spýtal sa ho.
,,Zomrel." -odpovedal mu.
,, Naozaj? Je to pravda? A čo Glaedr?" -rýchlo sa ho opýtal.
,,On tiež odletel zomrieť. Nemohol žiť bez Oromisa." -zapojila sa do rozhovoru dračica, ktorá doteraz len počúvala.
,,Ty si Zafira?" -spýtal sa jej.
,,Áno som." -povedala nesmelo drakovi.
,,Rád ťa spoznávam." -odpovedal jej hlas draka, ktorý bol zrazu trochu nesmelý.
,,Eragon musíš ísť na pomoc Vardenom, Galbatorix sa chystá na nich zaútočiť." -povedal náhlivo.
,,Kedy?" -spýtal sa vystrašene Eragon.
,,Už čoskoro." -odpovedal mu drak.
,,Ponáhľajte sa , nemáte veľa času."
-dodal a jeho hlas sa stratil, prerušil s ním spojenie.
Eragon vstal, vyskočil na Zafiru a hneď leteli naspäť do Ellesméry. Hneď ako Zafira pristála, Eragon s nej s ľahkosťou zoskočil a bežal oznámiť svoj odchod kráľovnej. Predstúpil pred ňu, uklonil sa a začal: ,, Kráľovná, musím opustiť okamžite Ellesméru. Vardeni potrebujú moju pomoc." ,,Žiadam ťa o pomoc. Vyšli elfských kúzelníkov na pomoc Vardenom." - povedal a čakal na odpoveď. Odpoveď prišla okamžite: ,,Máš ich mať, ale cesta im potrvá dlhšie, než tebe so Zafirou. Do ich príchodu ich musíš ubrániť sám." ,,On nebude sám." -povedal elf a vystúpil s radu zhromaždených elfov, Eragon ho poznal. Bol to Vanir. Vanir predstúpil pred kráľovnú a uklonil sa. ,,Dobre teda, ty si sa rozhodol, máš moje dovolenie ísť s Eragonom a Zafirou Vanir." -povedala mu kráľovná. ,,Ďakujem ti priateľ môj. Aj vám kráľovná." -povedal a rozlúčil sa. Spolu s Vanirom a Zafirou vyšli von.
,,Stretneme sa tu o desať minút, musíme hneď odísť." -povedal mu Eragon a Vysadol na Zafiru. ,,V poriadku, budem ťa tu čakať." -povedal. Zafira sa vzniesla do vzduchu aihneď letela k ich domu. Akonáhle Zafira pristála, Eragon s nej zoskočil a išiel pobaliť len tie najnutnejšie veci. Na pás si pripásal svoj nový modrý meč, osedlal Zafiru, pripol k sedlu vaky s vodou a jedlom, aj luk ktorý dostal od kráľovnej a už sa ponáhľali na miesto stretnutia.
Vanir ich tam už čakal ako sľúbil. Eragon pripevnil k sedlu ešte jeden batoh. Vanir mal na páse pripevnený jeden z dvoch mečov jazdcov, ktorý patril jeho rodine. Vysadol za Eragona a Zafira sa vzniesla a mierila preč. Elfovia ktorí sa zišli okolo sa na nich pozerali a Eragon ešte započul: Preč, preč, ďaleko odletíš... bol to úryvok z básne, ktorú počul aj pri svojom prvom odchode z Ellesméry, ale to ich už Zafira unášala preč.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.