Eragon - 11. kapitola - BOLESŤ V SRDCI

28. srpna 2007 v 12:54 | katuska |  Povídka od Katušky - Eragon
Bolesť v srdci
Keď Zafira pristála uprostred tábora, bola už tma, okamžite sa okolo nej všetci zbehli. Nikto nevedel pochopiť kde je Eragon. O chvýľu k nej pribehla aj Arya s Vanirom, ktorí mali brnenia celé od krvi. Po chvýli prišla aj Nasuada. ,,Čo sa stalo Zafira? Kde je Eragon, prečo neprišiel s tebou?" -spýtala sa jej Arya nahlas, pretože ju dračica nepustila do svojej mysle. Zafira jej neodpovedala, stále tam len ticho stála, až kým zrazu bolestne zarevala a pustila pred Aryu Eragonov meč s lukom, ktorý až doteraz držala v papuli. ,,Čo to má znamenať Zafira? Hovor so mnou!" -povedala vyľakaná elfka. ,,Je preč!!! Urobil to!" -povedala . ,,Ale čo urobil?" -spýtala sa jej. Zafira chvíľu mlčala a potom povedala: ,,Obetoval sa kvôli tebe a Vardenom, nechcel aby vás všetkých povraždili! Nechcel ťa vidieť umierať, na to ťa príliš miloval, aby to dovolil.!" Arya až teraz pochopila, čo Eragon urobil a rozplakala sa. ,,Povedz mi čo sa s ním stalo Zafira! Povedz že nie je mŕtvi!" -spýtala sa Zafiry Arya a pomaly sa zviezla na zem, kde ďalej plakala. ,,Mŕtvi zatiaľ nie je, ale to čo s ním spraví Galbatorix, bude oveľa horšie než smrť." -povedala zlomeným hlasom. ,,Odletel s Murthagom, ale predtým ho porazil v boji. On mu potom povedal, že sem prichádza ďalšia armáda, že nemáme žiadnu šancu. Tak mu Eragon dal návrh, že vymení svoj život za vaše životy. Že pôjde s ním, ak mu odprisahá, že obidve armády sa stiahnu. Mňa spútal aby som ho nemohla sledovať a pustil ma až keď bol ďaleko. Nemohla som ho zastaviť Arya, je mi to ľúto. Urobil to, čo považoval za správne a navyše to bolo jediné východisko, keby to neurobil, už by ste nežili, Galbatorixova armáda by vás porazila a nikto by neostal na žive, ty vieš, že by to urobil znova keby musel, poznáš ho." -vyrozprávala im Zafira a bola strašne smutná. ,,Povedal, že sa ho nemáme pokúšať vyslobodiť, bolo by to márne. A navyše som mu deň predtým prisahala, že ak sa niečo stane, nepôjdem ho hľadať, ani ja ani nikto. On tušil, že sa to stane, viem to." -povedala a otočila sa na odchod, ale pred tým ešte jemne zubami chytila Aryu, ktorá stále na zemi plakala a držala Eragonove veci, a naložila si ju do svojho sedla. Arya bola hrozne smutná, stále len plakala. Zafira ju niesla do Eragonovho stanu nasledovaná Vanirom a Nasuadou.
Keď tam dorazila požiadala aby ju zložili na Eragonovu posteľ. Vanir ju bez otázok poslúchol a pomaly Aryu položil na posteľ, kde si k nej okamžite sadla Nasuada a snažila sa ju utešiť, až dokým nezaspala. Vanir sa Zafiry spýtal: "Pokúsime sa ho zachrániť?" ,,Nie Vanir, Eragon si to neželal a aj tak by so nám to nepodarilo, bolo by to zbytočné." -odpovedala mu na to a uzavrela svoju myseľ, momentálne sa už nechcela s nikým rozprávať, chcela byť sama so svojím smútkom.
***
Eragon zrušil kúzlo ktoré spútalo Zafiru, až keď boli ďaleko, nechcel aby Galbatorix dostal aj ju, to by bol naozaj koniec. Celú cestu mlčal, nemal chuť sa rozprávať s Murthagom. Leteli pol dňa, kým sa pred nimi objavili hradby Urubaenu. Murtag povedal Tŕňovi aby pristál na nádvorí. Pristáli Eragon zoskočil prvý, po ňom sa dolu zošuchol aj Murtag, nič nehovoril len ho viedol chodbami až ku trónu samotného kráľa, ktorého Eragon z duše nenávidel. Tam zastavil a nechal ho stáť v strede obrovskej sály pred samotným Galbatorixom. Zrazu ho trafila malá šípka do krku, Eragon si ju hneď vytiahol. Vedel čo to je, bol v nej jed, ktorý mu zabraňoval čarovať. Vystrelil ju na neho vojak , ktorý stál v tieni vstupnej brány. Murtag predstúpil pred kráľa a niečo mu vysvetľoval, keď skončil Galbatorix upriamil svoju pozornosť na Eragona.
,,Ale, ale čo to tu máme. Predo mnou stojí samotný Eragon. A tá šípka, to je len také malé bezpečnostné opatrenie." -začal ironicky kráľ. ,,Vieš, že mi niekoho pripomínaš? Ten pohľad, tie oči, ale koho, neviem si spomenúť." -povedal mu kráľ. Eragon mlčal, ale stále sa pozeral Galbatorixovi priamo do očí. Kráľ ten pohľad nevydržal a sklopil zrak. ,,Ja vám poviem koho." -odpovedal mu Eragon. ,,Nepripomínam vám náhodou Broma?" -spýtal sa ho. ,,Možno. Ale prečo sa na neho podobáš?" -spýtal sa. ,,Asi preto, že som jeho syn." -povedal mu to starovekým jazykom s úsmevom na tvári. ,,To nie je možné, si predsa Morzanov syn!" -vykríkol rozčúlene. ,,Nie som, môj otec nebol Morzan. A nepýtajte sa ma odkiaľ to viem, aj tak by som vám to nepovedal." -odpovedal mu a vyžíval sa v tom ako sa Galbatorix prestáva od zlosti ovládať. ,,Prečo vyzeráš ako elf? To ti spravila Islanzádí, nemám pravdu?" -spýtal sa ho po chvíli, keď sa trochu ukľudnil. ,,To vás nemusí zaujímať." -odpovedal mu na to a čakal, kedy od zlosti vybuchne, ale Galbatorix sa ovládol , potom sa ho spýtal: ,,Tak mi povedz kto ťa učil u elfov." Eragon sa zamyslel, či mu povie o Oromisovi, rozhodol sa, že hej, tým ho poriadne rozzúri. ,,To ti môžem povedať, ale neviem či ťa to bude tešiť." -odpovedal mu na to Eragon. ,,Vrav!" -rozkázal mu. ,,Oromis a jeho zlatý drak Glaedr. Pamätáte sa na neho? Ak si dobre spomínam, tak on bol jedným s rady, ktorá ti odmietla dať draka, keď si o svojho prišiel." - povedal mu so všetkým výsmechom v hlase. ,,To nie je možné! On mal byť už dávno mŕtvi, ako to že žije?" -vrieskal celý bez seba Galbatorix. Eragon nemal čo stratiť, preto si na neho tak dovoľoval, chcel ho čo najviac rozzúriť. ,,Ale je mi ľúto, bohužiaľ ho už nemôžete osobne zabiť, Oromis pred niekoľkými dňami umrel. Aká smola, čo poviete, asi sa mu už nepomstíte?" -povedal, ale teraz už zašiel pri ďaleko. Galbatorix to už nevydržal a odhodil ho kúzlom. Eragon sa pokojne postavil a pokračoval: ,, Nieste veľmi kľudný človek, ale to sa dalo čakať od pomäteného." ,,Čo si to ku mne dovoľuješ? Ako sa opovažuješ ma takto urážať!" - vrieskal na neho Galbatorix. ,,Viem o vás toho ešte veľa, ale nemám chuť sa s vami ďalej rozprávať. Povedzte čo odo mňa chcete." - povedal úplne kľudný Eragon. Galbatorix sa po chvíli spamätal a pokračoval: ,,Ty veľmi dobre vieš, čo od teba chcem Eragon." - povedal teraz už kľudným hlasom. Murtag to celé pozoroval, on sa nikdy neodvážil takto Galbatorixovi vzdorovať, on nebol taký silný ako Eragon. Zarážalo ho čo Eragon vie o kráľovi, pretože on, to ani len netušil. ,,Viem čo chcete, ale vedzte aj vy, to čo odo mňa chcete, to vám ja nikdy nedám. Môžete ma rovno zabiť, nikdy vám nebudem slúžiť." - povedal. ,,To sa ešte uvidí, ja ťa zlomím dračí jazdec, uvidíme koľko mučenia bude potreba, kým si to rozmyslíš. A to mi ver, že si to rozmyslíš. Murtag toho zniesol naozaj dosť, ale nakoniec mi prisahal. Uvidíme koľko toho znesieš ty." - povedal mu Galbatorix. ,, Stráže! Odveďte ho!" - zakričal. Okamžite pribehli piati ozbrojení muži a obstúpili Eragona. Jedného z nich, zrejme ich veliteľa, si k sebe ešte zavolal Galbatorix ,aby mu dal príkazy. ,, Dávajte na neho dobrý pozor, ak vám utečie ste mŕtvi. Každé ráno musí dostať otrávenú šípku, ak by ju nedostal, ľahko by si s vami poradil. A vždy sa uistite, či ste sa trafili. A teraz mi choďte z očí!" - rozkázal vojakovi kráľ.
Murtag sa len prizeral, vôbec nič neurobil, ani nič urobiť nemohol. Eragona vojaci viedli pred sebou naspäť na nádvorie, kde zabočili do ľava a ďalej pokračovali dolu schodmi do väzenia. Eragonovi bolo jedno kam ho dajú, bol rád, že už nemá na očiach Galbatorixa a preto sa im vôbec nevspieral. Keď tam dorazili, veliteľ ho strčil do cely. Keď sa na neho Eragon potom pozrel, zbadal v jeho očiach strach. Žeby sa ho až tak bál? Alebo ešte v živote nevidel elfa? Eragon nevedel prečo, ale to ho teraz netrápilo. Sadol si na malú drevenú posteľ a ponoril sa celí do svojho žiaľu, už tomu nedokázal viac odolávať. Veľmi ho bolelo odlúčenie od jeho Zafiry, bolelo ho aj to čo jej bol nútený urobiť, aby jej zabránil ísť za ním. Ten smútok bol strašný, cítil sa úplne prázdny. Bez nej nemal jeho život žiadny zmysel, bolo to akoby stratil časť svojej duše, časť pre neho takú vzácnu a dôležitú. Malú útechu mu dodávalo to, že vedel, že je spolu s Aryou. Vedel, že Arya musí byť veľmi smutná, preto, čo bol Eragon nútený urobiť, kvôli životom ostatných.
Ľahol si na posteľ a ďalej za nimi smútil, spomínal na spoločné chvíle s nimi, tie mu dodávali nádej, hoci mizivú, že ich ešte uvidí.
***
Zafira chcela byť sama a preto vzlietla a letela na kraj lesa, kde pristála. Potom sa pomalým krokom prechádzala po lese ako to robievala spolu s Eragonom. Až kým prišla na malú čistinku, kde si ľahla na mäkkú zelenú trávu a spomínala na jej Eragona, bez ktorého nechcela žiť. Život bez neho bol pre ňu príliš prázdny.
Spomínala na deň, keď po prvý krát prehovorila, Eragon sa vtedy zľakol a utiekol. Zasmiala sa v duchu pri tej spomienke. Takto tu smútila až dokým za ňou neprišla Arya, ktorá bola rovnako smutná. Zafira nikomu nepovedala kam ide, ale Arya tušila kam pôjde a prišla za ňou, hneď ako sa prebrala a povedali jej, že odišla. Posadila sa vedľa dračice a spolu tu ticho sedeli. ,,Zafira, myslíš že sa nám ešte niekedy Eragon vráti?" -spýtala sa smutne Arya. ,,Neviem Arya. Lebo ako ho poznám, on by radšej zomrel, než aby slúžil Galbatorixovi. " -odpovedala jej Zafira a potom ďalej mlčala. Arya bola rovnako smutná ako Zafira, obidve z jeho neprítomnosti boli nešťastné. Takto tu spolu sedeli až do večera. Aryi začalo byť chladno, keď si to Zafira všimla, zodvihla svoje krídlo a Arya sa k nej pritúlila. Takto tu ostali a Arya za chvíľu pri Zafirinom boku zaspala. Zafira ostala celú noc hore, ona nemohla zaspať, stále na neho myslela.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Četli jste, a líbila se vám kniha Eragon ?

ANO - je úžasná ! 78.4% (134)
ANO - líbila se mi. 2.9% (5)
Celkem ano. 4.7% (8)
Nic moc. 2.9% (5)
NE - nelíbila se mi. 2.3% (4)
NE - je to naprostá blbost ! 8.8% (15)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.