Eragon - 12. kapitola - NÁVRAT ČIERNEHO DRAKA

28. srpna 2007 v 12:57 | katuska |  Povídka od Katušky - Eragon
Návrat čierneho draka
Eragona na druhý deň ráno skoro ráno zobudila šípka, ktorá ho trafila do krku. Zasa si ju vytiahol a odhodil ju do kúta. Ďalej ležal na posteli, stále na ňu myslel, aj počas krátkeho spánku sa mu o Zafire snívalo.
Za chvíľu po neho prišli stráže, viedli ho na nádvorie, kde ich už čakal kráľ. ,,Nerozmyslel si si to?" -opýtal sa ho. ,,Nie." - odpovedal podráždene Eragon, mal strašnú chuť Galbatorixa jednu vraziť, ale ovládol sa. ,, Berte ho! A uži si to Eragon." -povedal posmešne kráľ. Vojaci ho vliekli ďalej chodbou, ktorou ešte nešiel. Zastali až na jej úplnom konci, kde boli železné dvere. Eragon tušil, čo sú to za dvere, bola to mučiareň.
Dobitého a doráňaného Eragona doviedli naspäť do jeho cely až po poludní. Hodili ho na posteľ a zamkli za ním dvere, ale ešte pred tým mu ku dverám položili džbán s vodou a krajec suchého chleba. Takto to išlo každí deň, stále dookola. Každé ráno sa ho Galbatorix spýtal či si to už rozmyslel a Eragon mu stále odpovedal to isté, že nie. Keď bol Eragon príliš doráňaný, tak mu liečiteľ kúzlom zahojil rany, Galbatorix ho totiž chcel živého. Takto to pokračovalo deň za dňom, týždeň za týždňom, ale Eragonova odpoveď bola stále nie. Galbatorix bol už taký zúfalí a zlostný, že sa sám podieľal na jeho mučení, ale ani to nezabralo , hoci Eragon si stále viac a viac želal umrieť, aj tak mu stále odpovedal nie.
Uplynuli už štyri mesiace od jeho zajatia, ale Eragon sa nehodlal podvoliť, na to bol až príliš hrdý, radšej by zvolil smrť než by svoj život zapredal Galbatorixovi. Až raz ráno keď sa mu strážca chystal zabodnúť šípku s jedom, ju Eragon chytil skôr než sa mu zapichla do krku, a odhodil ju ako to robieval každé ráno. Strážca si nič nevšimol a odišiel. Eragonovi sa pomaly začala strácať bariéra, ktorá mu zabraňovala siahnuť po kúzlach. Keď sa poriadne uvolnila, Eragon začul vo svojej hlave hlas, ktorý sa s ním snažil každý deň spojiť, čo ale nebolo doteraz možné. ,,Eragon? Si to ty?" -spýtal sa ho Šruikan. ,,Som." -odpovedal mu okamžite. ,,Pokúšal som sa s tebou už dlho spojiť, ale nepočul si ma." -povedal náhlivo. ,,Nepočul som ťa kvôli droge čo mi každý deň dávajú. Teraz sa im mi ju nepodarilo dať, ale nevedia o tom, že som ju nedostal." -odpovedal mu okamžite Eragon. ,,To je naša šanca na útek." -povedal Šruikan. ,,Nie, ešte nemám dosť síl, až o niekoľko dní, sa mi podarí zozbierať viac energie na kúzlo, ktoré ťa môže oslobodiť, teraz by ma to zabilo, som príliš slabí. Ak sa mi však podarí vyhnúť sa otrávenej šípke." -povedal. ,,Dobre, ale musí to byť čo najskôr, pretože Galbatorixa už prechádza trpezlivosť, je možné, že ťa čoskoro zabije." -povedal mu drak. ,,Je možné aby si ma zajtra o tomto čase čakal na nádvorí? " -spýtal sa ho rýchlo, už počul stráže ako idú po neho. ,,Budem tam Eragon!" -povedal mu a prerušil s ním spojenie.
***
Odo dňa, čo bol Eragon preč už uplynuli štyri mesiace, Zafira spolu s Aryou odišli s Vardenmi naspäť do Aberonu. Obidve za ním neprestajne smútili. Jediné čo im dodávalo nádej bolo vedomie, že Eragon je nažive. Väčšinu času trávili spolu, pretože si rozumeli a navyše Zafira sľúbila Eragonovi, že sa o Aryu postará. A Arya s ňou zdieľala smútok nad jeho stratou, asi jediná vedela, čo prežíva. Každý jeden deň na neho spolu mysleli a živili v sebe nádej, že sa raz vráti, on sa musí vrátiť. Obidve od toho dňa, čo im Galbatorix zobral Eragona ,boli také nešťastné, ako nikdy v živote. Jediný s kým sa Zafira odvtedy rozprávala bol okrem Arye Vanir. Aj on prišiel o svojho priateľa.
Orik sa s trpaslíkmi vrátil naspäť do Tronheimu, kde pochovali svojho nebohého kráľa a kde si mali zvoliť nového. Ako sa dalo predpokladať stal sa ním sám Orik, ktorého starý kráľ prijal za svojho nástupcu. Nasuada bola tiež zronená , lebo to Eragon urobil aj sčasti kvôli nej. Dávala si to za vinu, ale nebola na tom ani zďaleka tak zle ako Arya, ktorá ho milovala. Ani ako Zafira, ktorá prišla o časť svojho srdca spolu s ním, ale aj tak ju to trápilo.
Elfovia sa do Ellesméry zatiaľ nevrátili, ostávali v Aberone, čo ak by potrebovali ich pomoc, teraz keď tu nebol Eragon by Vardeni nemali veľkú šancu sa ubrániť. Aj Roran prišiel do Aberonu, keď sa dopočul čo sa stalo s Eragonom, chcel sa presvedčiť či je to naozaj pravda, nechcel totiž tomu uveriť. Stále dúfal že to nieje pravda, až kým mu to samotná Zafira nepovedala, zlomilo mu to srdce, utešovala ho, len myšlienka, že jeho bratranec je nažive.
***
Na druhý deň ráno sa Eragon prebral a čakal dokým príde vojak aby mu dal drogu. Prišiel presne načas, vystrelil šípku a Eragon ju chytil a odhodil ako to stále robieval. Vojak hneď na to odišiel, Eragon čakal kedy si po neho príde skupina vojakov aby ho odviedla do mučiarne ako každý deň. Predošlí deň ho Galbatorix mučil osobne, Eragon mal takú chuť odhodiť ho kúzlom, ale vydržal to. Keby to urobil prezradil by sa a všetko by bolo zničené, žiadny útek by sa nekonal. A to by bol koniec, už by nemal žiadnu šancu na útek Galbatorix by ho zrejme zabil.
Keď prišli stráže, Eragon počkal dokým vošli piati vojaci do jeho cely, hneď ako boli všetci vnútri, kúzlom zavrel dvere. Vojaci sa preľakli a začali sa tlačiť ku dverám. Eragon sa postavil z postele a kúzlom ich uspal, nezabil ich. Vojaci sa ako podťatý zviezli k zemi. Eragon okamžite vybehol von z cely , bolelo ho celé telo, ktoré mal doráňané, ale aj tak sa nezastavoval a bežal ďalej aj napriek neznesiteľnej bolesti. Cestou bol nútený uspať ešte dve hliadky, ktoré ho zbadali. Keď dobehol na nádvorie, čakal ho tam už obrovský čierny drak. Pribehol k nemu a povedal: ,,Šruikan, ak chceš aby som ťa oslobodil od Galbatorixovho kúzla, musíš mi požičať svoju energiu, ja som na to príliš slabý." Drak mu neodpovedal, len ho okamžite pustil do svojho vnútra. Eragonovi požičal toľko sily, koľko potreboval a Eragon začal okamžite odriekať zaklínadlo, ktoré ho naučil Oromis. Bolo to veľmi dlhé zaklínadlo, takže mu to zabralo dosť času kým ho dokončil.
Keď skončil Šruikan bol voľný, už ho ku Galbatorixovi nič nepútalo, konečne bol slobodný. Lenže na Eragona to bolo veľa a bol veľmi vyčerpaný, pomaly sa zviezol k zemi. ,,Ďakujem ti Eragon!" -povedal mu vďačne Šruikan. Ohromný čierny drak si ho opatrne vyložil na svoj chrbát a chystal sa vzlietnuť, keď sa na nádvorí zjavil Murtag. ,,Šruikan čo to robíš, Galbatorix ťa určite zabije ak teba s Eragonom chytia." -povedal mu. ,,Nie Murthag, musím odtiaľto dostať Eragona skôr než si to kráľ všimne. On ma dokázal oslobodiť od kúzla, ktorým si ma k sebe Galbatorix pripútal. Tak mi prosím ťa nebráň v ceste, ustúp, ak nechceš vidieť mňa a svojho brata umierať." -odpovedal mu drak. Murthag ustúpil a nechal Šruikana, ktorému na chrbte viselo Eragonovo bezvládne telo odletieť. Nechcel, aby im Galbatorix niečo spravil, predsa nebol až taký zlý, stále v ňom ostalo niečo dobré. ,,Ďakujem ti Murthag!" -povedal mu drak a vzlietol. ,,Postaraj sa o neho, už toho príliš veľa pretrpel, nedovoľ aby sa mu niečo stalo, ochráň ho." -požiadal ho Murtag. ,,Postarám sa o neho. Zbohom Murthag!" -povedal skôr než sa stratil v oblakoch.
Keď sa to kráľ dozvedel, vybuchol od zúrivosti, zabil vojakov ktorý mali Eragona na starosti, aby si uľavil. Murtaga dal zbičovať, pretože si myslel že im pomohol, čo bola aj z časti pravda. Galbatorix bol zúfalí, stratil svojho draka, o ktorom si myslel ,že mu slúži dobrovoľne, čo nebola pravda. Toto zistenie ho ešte viac rozzúrilo, ale bol bezmocní, nemohol nič urobiť.
Leteli rýchlo, až kým neboli dosť ďaleko od Urubaenu, Šruikan potom pristál na odľahlom mieste, ktoré ukrývali stromy. Eragon potreboval jeho pomoc, bol na pokraji smrti, to kúzlo ho skoro zabilo. Drak si ho opatrne zložil zo svojho chrbta a snažil sa s ním spojiť, čo bolo dosť zložité, keď bol v bezvedomí, nepodarilo sa mu to. Šruikana niečo napadlo, sklonil sa nad polomŕtveho elfa a dotkol sa ho opatrne svojím nosom.
V tom okamihu sa Eragonovi zahojili všetky rany z mučenia a otvoril svoje oči, v ktorých mu niečo chýbalo. Doteraz mu v nich chýbala iskra, ktorú sa Galbatorixovi podarilo zničiť neprestajným týraním, jeho oči boli prázdne, nebol v nich ani náznak toho šťastia a radosti zo života, ktorú v nich voľakedy mal. Galbatorixovi sa predsa niečo v ňom podarilo zlomiť. Eragonovi sa zase oči rozjasnili, ale stále cítil voči Galbatorixovi takú obrovskú nenávisť, ktorá v ňom úplne pohlcovala ostatné pocity.
Eragon sa posadil a drak sa mu prihovoril: ,,Ďakujem ti Eragon, konečne som sa od neho odpútal, dal si mi slobodu.",,Ty mi nemáš za čo ďakovať Šruikan, bola to moja povinnosť jazdca. To ja som ti vďačný že si ma vytiahol z temnoty, do ktorej som sa prepadal. Želal som si smrť, ale ty si mi to nedovolil, vytiahol si ma z nej a vyliečil si moju ubolenú dušu." -odpovedal Eragon. Potom sa postavil a konečne po dlhom čase v temnej cele, uvidel nádhernú modrú oblohu. Tento pohľad ho robil šťastným, videl naokolo seba zelené stromy a počul ich myšlienky. Počul hukot vody v potoku, spev vtákov, napĺňalo ho to šťastím. Šruikan s ním tie pocity zdieľal, aj on sa cítil voľný, konečne slobodný. Obidvaja boli po dlhej dobe zasa voľný a šťastný. ,,Kde sa teraz nachádzame?" -spýtal sa ho Eragon po chvíli. ,,Sme asi osem kilometrov od Urubaenu." -odpovedal mu drak. ,,Už musíme ísť, aby nás nedostihla Galbatorixova armáda." -povedal mu a vyskočil na jeho chrbát . Šruikan vzlietol a spýtal sa : ,,Kam pôjdeme?" ,,Leť na horiace pláne!" -povedal mu Eragon. Šruikan ho poslúchol a vyrazili. Cestou sa rozprávali o Oromisovi , Šruikan mu povedal že Oromis bol učiteľ jeho jazdca, ktorého Galbatorix zabil.
Leteli celí deň, až kým večer nepristávali na Horiacich pláňach. Eragona zarazilo, že tam nikto nebol, ale potom si uvedomil, že od jeho zajatia už uplynuli mesiace. Podľa všetkého Nasuada odišla naspäť do Aberonu. Eragon povedal: ,,Musíme letieť do Aberonu, Zafira musí byť tam. Ale musíme si oddýchnuť, nájdi prosím ťa nejaké vhodné miesto, kde budeme môcť prenocovať." Šruikan zase vzlietol a pokračovali v ceste, až kým neuvidel malú čistinku, kde pristál.
Eragon rozložil oheň a sadol si vedľa Šruikana. Drak sa ho zrazu spýtal: ,,Aká je Zafira?" Eragona táto otázka zaskočila, po chvíli mu odpovedal: ,, Má nádhernú modrú farbu, je od teba o trochu menšia a zo všetkého najviac miluje lietanie." ,,Myslíš si že sa jej budem páčiť?" -spýtal sa po chvíli váhania. ,,Určite!" -odpovedal mu Eragon ihneď, lebo pochopil, že Šruikan sa obáva stretnutia s ňou. Ešte sa chvíľu zhovárali a potom sa obaja ponorili do spánku. Eragonovi sa snívalo ako sa spolu zo Zafirou a Aryou smejú na niečom čo videli. Šruikan tiež myslel na Zafiru, na chvíľu keď počul jej hlas. Predstavoval si ako asi vyzerá podľa Eragonovho opisu. Ráno sa Eragon najedol z lesných plodov, ktoré si nazbieral. Šruikan si bol ešte niečo uloviť a potom pokračovali v ceste do Aberonu.
***
Na ďalší deň sa Zafira s Aryou spolu prechádzali ako zvyčajne. Chodili po Aberone až kým nezačuli krik stráží. Arya okamžite vyskočila na Zafiru a spolu leteli k hlavnej bráne, kde pristáli. Pozreli na oblohu a zbadali malú čiernu bodku, ktorá sa stále približovala. Keď bola bližšie, zbadali, že je to drak, čierny drak. Ako náhle bol na dostrel lukov, vojaci po ňom okamžite začali strieľať. Jazdec pomocou kúzla šípy zastavil a nechal ich dopadnúť pred hradby. Musel to urobiť ešte niekoľko krát, kým sa vojakom neminuli šípy, potom drak pristál pred hradbami. Brána sa otvorila a obkolesili ho vojaci, nevedeli kto to je, jazdec bol zahalený do čierneho plášťa. Jazdec až teraz zoskočil z draka, ale kapucňu plášťa si zatiaľ nezložil. ,,Kto si jazdec a čo chceš?" -spýtala sa Nasuada, ktorá stála pred jazdcom. ,,Ty ma vari nespoznávaš? Už si na mňa zabudla?" -spýtal sa jej a zhodil si z tváre kapucňu. ,,To nie je možné? Eragon?" -povedala Nasuada a skoro odpadla. Hneď ako Arya zbadala muža , keď si sňal z tvári kapucňu, tak sa spolu so Zafirou rozbehli od brány k nemu. Arya sa mu hodila okolo krku a Zafira šťastne zarevala. ,,Eragon ty si sa vrátil!" -povedala mu šťastná Arya a pobozkala ho. Eragon jej bozk opätoval a zvýtal sa aj so Zafirou. Tá bola nesmierne šťastná, že ho vidí. ,,Zafira, toto je Šruikan. Vďaka nemu ešte žijem." -predstavil jej ho. ,,Rada ťa spoznávam. Ďakujem ti za Eragonov život, bez neho by som nemohla ďalej žiť." -povedala Zafira Šruikanovi. ,,Aj ja ťa rád spoznávam, Eragon mi o tebe veľa rozprával, ale v skutočnosti si ešte krajšia, než mi ťa opísal." -zalichotil jej a potom upriamil svoju pozornosť na Eragona. ,,Toto je Šruikan, drak vďaka ktorému ešte žijem." -predstavil ho Nasuade, ktorá sa z toho ešte poriadne nespamätala.
Po chvíli vošli naspäť za hradby, kde pokračovali v rozhovore, keď sa za nimi zavrela veľká brána. Eragon sa postupne zvítal so všetkými , ktorých poznal. Aj Roran bol šťastný keď ho zbadal živého, okamžite sa na neho vrhol a objal ho. Vanir bol tiež rád, že je Eragon nažive, aj on sa s ním zvýtal. Eragon každému predstavil Šruikana, na niektorých spozoroval strach, báli sa ohromného čierneho draka, ale Zafira bola rada jeho prítomnosti, ona pred ním nemala žiadny strach. Ako Eragon vycítil z jej myšlienok, skôr než si to všimla, že sa jej páči. Takto to pokračovalo, až dokým si Arya všimla, že už Eragon nevládze, že je vyčerpaný. A odviedla ich preč, len čo sa so všetkými rozlúčili.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Líbil se vám film Eragon?

ANO 8-) 42.7% (67)
Docela jo... 13.4% (21)
Nic moc... 12.7% (20)
NE 8-( 15.9% (25)
Ještě jsem to neviděl/a. 15.3% (24)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.