Eragon - 20. kapitola - PRÍVESOK V TVARE POLMESIACA

28. srpna 2007 v 13:15 | katuska |  Povídka od Katušky - Eragon
Prívesok v tvare polmesiaca
Ráno Murtag s Tŕňom odleteli na cvičisko, kde ich už čakal Vanir. Hodina šermu s Vanirom prebehla skoro rovnako ako predošlí deň, akurát dnes sa Murtagovi darilo o trochu viac, než minule. Ale aj tak často pocítil ľadovú špičku Vanirovho meča na svojom krku so slovkom "mŕtvy", ktoré si Vanir za každým neodpustil. Eragon išiel ráno za kráľovnou, musel jej oznámiť zlú správu o Galbatorixovi, bola to jeho povinnosť voči svojej panej.
Keď jej to povedal, zazrel v jej očiach záblesk strachu, ktorý ihneď zmizol. Tak rýchlo ako sa objavil. ,,Chcem sa vás spýtať, či neprišla žiadna odpoveď od Vardenov na list, ktorý sme im poslali po poslovi." -povedal Eragon. ,,Prišla Eragon!" -povedal kráľovná a podala mu list. Eragon zlomil voskovú pečať a rozvinul zvitok papiera. Stálo na ňom:
,,Tvoj list som dostala Eragon a tá správa o Murtagovi ma naozaj teší. Na jeho výcvik máš toľko času koľko potrebuješ, ak sa niečo udeje budem vás musieť povolať, ale dovtedy môžete ísť, kam uznáš za vhodné. Pozdravuj odo mňa kráľovnú Islanzadí a samozrejme Murtaga a Aryu."
Nasuada
Dočítal list a odovzdal Nasuadin pozdrav kráľovnej. Keď sa s ňou rozlúčil a vyšiel von z prijímacej siene. Ponáhľal sa za Zafirou, ktorá ho čakala pred palácom. Keď vyšiel von vysadol do sedla a Zafira vzlietla, cestou jej povedal, čo bolo v liste od Nasuady.
Za chvíľu už pristávali na skale Tel´naeír, tam ich už čakal Šruikan, ale aj Murtag s Tŕňom, ktorý pred chvíľou prileteli. ,,Kde si bol?" -spýtal sa ho Murthag, pretože meškal, čo nezvykol. ,,Za kráľovnou." -odpovedal a povedal mu o liste od Nasuady. Potom draky odleteli a Eragon Murtagovi ukazoval ďalšie cviky s Rimgaru. Keď skončili, Murthaga bolelo celé telo, preto ho Eragon poslal rozímať. Keď sa vrátil, Eragon už mal na zemi pri potoku pripravené kamenné bridlice. ,,Na čo to je?" -spýtal sa ho Murthag. ,,Na zachytenie obrazu pomocou kúzla." -odpovedal mu. Hneď mu aj vysvetlil, aké kúzlo použil aby sa na bridliciach vytvorila zmes farieb, ktoré potom pomocou myšlienky a kúzla vytvoria obraz. ,,Teraz sa posaď, vezmi si bridlicu a pokús sa niečo zobraziť, ale pamätaj si, že sa na to musíš poriadne sústrediť." -povedal mu a ukázal na miesto vedľa neho. Murthag ho poslúchol a už držal v rukách kameň, zatiaľ len premýšľal čo by mohol zobraziť. Eragon sa postavil a podišiel na okraj skaly, tam sa zapozeral do slnka a vyriekol čarovnú formulku. Na jeho bridlici sa okamžite vytvoril obraz žiarivého slnka nad prekrásnym lesom a horami, na ktorých bol na vrcholcoch sneh. Tento fairth, čo Eragon práve vytvoril bol prekrásny, verne zobrazoval krajinu na ktorú sa práve pozeral, nádhernú a nespútanú. Z tohto obrazu vyžarovala neskrotnosť prírody, ale zároveň aj jeho úcta k nej. Na bridlici sa zobrazili Eragonove pocity, ktoré uchovával k tejto krajine. Keď bol Eragonov fairth hotoví, vrátil sa k Murthagovi, ktorému sa celkom darilo. Robil práve druhý fairth, na prvom zobrazil malú kvetinu čo rástla vedľa potoka. Kvetina bola dokonale zobrazená, len jej pozadie sa rozmazávalo. ,,Galbatorix na niečo takéto pri mojom výcviku nedbal." -povedal Murthag po chvíli. Eragon sa na neho pozrel a povedal: ,,Keď sa z neho vytratilo všetko dobré, čo v sebe voľakedy mal, zabudol aj na to, čo ho jazdci naučili, čo si mal ctiť a vážiť."
Keď Murtag zbadal Eragonov fairth, onemel od úžasu. Bolo to proste úchvatné. ,,Je to nádherné braček, nádherné." -povedal pochvalne. ,,Ďakujem ti za uznanie." -odpovedal a posadil sa naspäť k nemu, aby mu pomohol. Murthag sa pokúsil zobraziť aj chrobáka, ale to sa mu veľmi nepodarilo, chrobák mu ušiel skôr než stihol povedať kúzelnú formulku a to ho rozrušilo a chrobák na obraze bol rozmazaný. Keď skončili. Eragon zobral svoj aj Murhtagove výtvory a odniesol ich do domčeka. Potom sa vrátil naspäť za Murthagom. ,,Čo budeme robiť teraz?" -spýtal sa ho, keď prišiel. ,,O chvíľu sem priletia naše draky, dnes budeme s nimi lietať, draky budú robiť rôzne akrobacie a ty sa budeš snažiť, aby ťa Tŕň nestratil." -povedal mu zo smiechom Eragon.
Ako povedal ,tak aj bolo o pár minút sa draky vrátili. Eragon si dal na Zafiru sedlo od Oromisa a Murtag sedlo čo mal z Uru baenu. Potom na nich vysadli, pripútali sa koženými remienkami a Zafira s Tŕňom vzlietli, Šruikan ich nasledoval. Vo vzduchu sa traja draci naháňali a navzájom na seba útočili ako pri bitke. Keď boli všetci veľmi unavený Eragon povedal: ,,Stačilo!" ako náhle to povedal draky na seba prestali útočiť a všetci pristáli. Murthag s Eragonom z nich zoskočili, len čo si rozviazali remienky. Z Murtaga kvapkal pot, bol úplne vyčerpaný. Eragon navrhol, že sa pôjdu osviežiť do chladného potoka, Murthag rád súhlasil. Ani draci si to nenechali ujsť, hlavne nie Zafira, tá sa rozbehle a so špľachotom sa vrútila do potoka. Tŕň a Šruikan ju nasledovali. Eragon s Murthagom takisto, len čo si vyzliekli spotené tuniky. Murtag s Eragonom sa na pochabosti drakov dobre zabávali, voda im bola sotva po brucho ale oni sa tam aj tak do sýtosti bláznili a špliechali vodu všade naokolo.
Keď skončili, osušili sa na slnku, obliekli a vrátili sa do Ellesméry, len čo donútili drakov vyliezť z vody. Najprv leteli do ich spoločného príbytku, kde sa najedli a oddýchli si. Pri jedle ich vyrušilo zaklopanie na dvere. Eragon sa postavil a išiel otvoriť dvere, bola to Arya. ,,Ahoj Eragon, môžem ďalej?" -spýtala sa ho. ,,Pravdaže." -odpovedal jej a vpustil ju dnu, medzi dverami mu Arya vtisla vrúcny bozk. Potom pozdravila Murthaga aj drakov a posadila sa za stôl. ,,Čo ťa privádza princezná Arya?" -spýtal sa jej zdvorilo Murthag. ,,Hovor mi len Arya." -opravila ho kráľovská dcéra. ,,Som tu pretože ma poslala kráľovná, aby som vám osobne odovzdala jej pozvanie na spoločnú večeru v dome Tildarí. A samozrejme pozvaný ste aj vy" -dopovedala a ukázala smerom na troch drakov. ,,Radi prídeme!" -povedal Eragon za Murtaga, aj za Zafiru, Šruikana a Tŕňa. Chvíľu sa spolu zhovárali a potom Arya odišla.
,,Prečo nás pozýva samotná kráľovná na večeru?" -spýtal sa Murthag Eragona keď Arya odišla. ,,Myslím si, že je to kvôli tebe Murtag." -odpovedal mu brat. ,,Ako to myslíš?" -opýtal sa znova. ,,Odkedy si tu ty s Tŕňom, vás ešte nestihla zdvorilo privítať." -odpovedal Eragon na jeho otázku. Murthaga to potešilo, ďalej sa už nepýtal. Keď nastal večer, Eragon Murthagovi doniesol jednu zo svojich tuník čo dostal od elfov. Bola to síto červená tunika vyšívaná zlatou niťou. Murthag mu poďakoval a okamžite si ju obliekol. Eragon mal na sebe čiernu tuniku s vyšívanými striebornými vzormi a čierne spodky. Keď boli obaja hotoví, zišli dole po schodoch. Draky zleteli tiež a čakali na nich pod domom na zelenom trávniku. Tentoraz na nich Murthag s Eragonom neleteli, išli vedľa nich. Po pätnástich minútach dorazili pred kráľovský palác, pred ktorým sa začínali pomaly schádzať mnohí elfovia. Keď prišli, pozornosť, okolo stojacich sa upriamila na nich, ale hlavne na Murthaga. Murthag sa cítil akosi nesvoj, v bruchu cítil známe mravčenie, ale snažil sa upokojiť. Zato draci si pozornosť vychutnávali plnými dúškami, pretože, keď prechádzali tunelom, ktorý vytvorili elfovia pred vchodom do záhrady, kde sa mala konať hostina, sa im elfovia začali ukláňať. Zafira spokojne zapriadla, Eragon sa na ňu len usmial a pokračovali ďalej, až kým nedorazili k dlhému stolu. Kráľovná tam ešte nebola, ale už bolo všetko prichystané na oslavu. Práve sa z domu vynorila kráľovná po boku so svojou dcérou.
Arya mala na sebe nádherné striebornomodré šaty a na krku strieborný prívesok v tvare mesiaca, vlasy mala rozpustené a do nich mala vpletené perly, jej matka zase jasno žlté šaty, na ktorých mala prehodený plášť z labutích pier, vo vlasoch mala sponu so zlata. Obidve boli nádherné, ale Eragonovi sa samozrejme najviac páčila Arya. Kráľovná predstúpila a povedala: ,,Všetkých vás srdečne vítam! Hostina sa môže začať!" Ako náhle to povedala, na prestretých stoloch sa zjavili plné mysy a taniere s jedlom a elfský hudobníci začali hrať nádherné melódie . Všetci sa usadili k stolu, Eragon tam zazrel aj Vanira, ale potom sa mu niekde stratil v dave. Kráľovná sa posadila za vrch stola, Arya si sadla po jej pravej ruke a Eragon vedľa nej. Keď sa chcel Murtag posadiť vedľa Eragona, kráľovná povedala: ,,Murtag, toto je oslava na tvoju počesť a preto si sadni po mojej ľavici." Murtag bol ohromený kráľovniným návrhom a s vďačnosťou ho prijal. Tŕň sa postavil vedľa neho a Zafira so Šruikanom na opačnú stranu ku Eragonovi a Aryi, kde boli pre nich pripravené voľné miesta bez stoličiek. Hostina trvala dlho do noci, všetci jej účastníci boli veselý.
,,Eragon poď so mnou." -pošepkala mu Arya a už aj ho ťahala preč od stola. Viedla ho preč od zabávajúcich sa elfov smerom do lesa. Zastali až keď boli ďaleko od ostatných. Tam sa Arya zastavila a otočila sa čelom k Eragonovi. ,,Poď niečo ti ukážem." -povedala a pobozkala ho. Ešte chvíľu kráčali, až kým sa pred Eragonom neobjavil prekrásny pohľad na jazierko, do ktorého sa lial vodopád. ,,Toto je miesto, kde som chodila, keď som bola malá s mojím otcom." -povedala potichu. ,,Je to nádherné miesto Arya." -odpovedal jej Eragon. Potom sa posadili na kraj jazierka a len tak sledovali ako sa vodopád so žblnkotom vlieva do krištáľového jazierka. ,,Niečo pre teba mám, dal mi to môj otec pred tým než odišiel do vojny z ktorej sa už nevrátil ." -začala Arya a odopla si náhrdelník. ,,Arya, to od teba nemôžem prijať." -povedal a čakal na jej odpoveď. Arya mu neodpovedala, len vzala prívesok do ruky a on sa jej v nej rozdelil na dve časti. Potom vybrala z vrecka ďalšiu retiazku a navliekla na ňu druhú časť prívesku. ,,Čo je moje, dám komu chcem." -povedala a pripla mu retiazku s polmesiacom na krk. Potom vzala tú časť ktorá jej zostala a pripla si ju. ,,Je to znak, že patríme k sebe. Voľakedy ho nosila moja mama s otcom." -povedala mu a pobozkala ho. ,,Ďakujem, navždy ho budem nosiť, tak ako teba budem navždy milovať." -povedal jej Eragon a tiež jej dal bozk. Keď sa chceli postaviť, retiazky sa im zamotali a prívesky sa spojili do jedného. Zasmiali sa a Arya im ich rozmotala, chvíľu sa pozerali do jazierka, v ktorom videli svoje odrazy. Eragon Aryu držal v náručí, ich odraz vo vode bol zvláštny, nevideli svoje dve tváre, iba ich polovice , ktoré spolu tvorili jednu. ,,Spolu sme jeden." -povedal Eragon. ,,Sme jeden." -zopakovala Arya.
Dlho tam takto stáli, až keď Eragona začala hľadať Zafira, tak sa rozhodli vrátiť aby sa o nich nebála. Hostina sa chýlila ku koncu, nikto si nevšimol ich odchod až na Zafiru a Šruikana. Šruikan to zistil preto, lebo to vycítil zo Zafiry, ktorá bola veľmi nepokojná bála sa o Eragona. Od jeho nedávnej nočnej vychádzky ho stále strážila. Keď sa vrátili, Zafira si vydýchla, prišli práve včas, kráľovná sa chystala ukončiť oslavu prípitkom. Nenápadne sa vtisli medzi Zafiru a Šruikana a chytili poháre, ktoré zdvihli do vzduchu. ,,Pripíjam na dračieho jazdca Murthaga a Tŕňa, ktorí sa vzopreli Galbatorixovi! A samozrejme, tu vítam draka Šruikana, ktorý mal smutný osud." -povedala kráľovná a všetci sa napili lahodného bieleho vína. Potom sa všetci začali pomaly rozchádzať, už bola skoro polnoc. Murthag sa celkom dobre zabával, Tŕňovi sa tu tiež páčilo. ,,Ideme?" -spýtal sa Eragona, keď sa všetci začali rozchádzať. ,,Za chvíľu. Počkajte na mňa." -odpovedal mu Eragon, chcel sa ešte rozlúčiť s Aryou. Na chvíľu odbehol aby ju našiel v dave, keď sa mu to podarilo rozlúčil sa s ňou, zaželal jej dobrú noc a vrátil sa za Murthagom a drakmi. Spolu išli domov, Eragon ešte nebol unavený, ale to sa nedalo povedať o Murthagovi, ktorý už skoro zaspával. ,,Kde si bol maličký? Bála som sa o teba." -spýtala sa ho Zafira . ,,Arya ma zaviedla na jedno miesto, na ktoré chodievala so svojim otcom." -odpovedal jej Eragon. ,,A čo to máš na krku?" -spýtala sa keď si všimla prívesok. ,,Darček od Arye." -odpovedal prosto.
Viac sa ho na to nepýtala, pochopila, že chceli byť s Aryou osamote. Murthag zakopol a spadol, pretože sa mu zatvorili od únavy oči. Eragona aj drakov to pobavilo, potom mu Eragon pomohol vstať a pokračovali. O chvíľu už boli doma. Eragon musel Murtaga odviesť do izby, pretože stále zaspával. Tam ho položil na posteľ, počkal kým Tŕň vyletí hore aby za ním mohol zavrieť priesvitnú membránu a vrátil sa za Zafirou a Šruikanom do ich izieb. Tam sa umyl, prezliekol a ľahol si spať, len čo zhasol poslednú sviečku a zaželal drakom dobrú noc.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Líbí se vám můj blog?

ANO - je skvělý ! 58% (222)
ANO - líbí se mi 15.1% (58)
Celkem ano. 10.4% (40)
Hm... nic moc. 3.1% (12)
NE - moc se mi nelíbí. 2.1% (8)
NE - je nanic ! 11.2% (43)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.