Eragon - 21. kapitola - MESTO JAZDCOV

28. srpna 2007 v 13:17 | katuska |  Povídka od Katušky - Eragon
Mesto jazdcov
Akonáhle zaspal, mal sen:
,,Videl v ňom ostrov, ktorý mal tvar ruky. Uprostred ostrova boli zrúcaniny mesta. Na všetko sa pozeral z výšky, ako by bol vo vzduchu nad ostrovom a pomaly sa k nemu približoval."
Sen sa vytratil, ale ešte predtým Eragon začul hlas: ,,Príď sem Eragon, je dôležité aby si sem prišiel! " Bol to hlas Broma, Eragon ho spoznal, hoci ho nevidel. Ráno sa Eragon zobudil zavčasu ako zvyčajne, aj Zafira bola hore, stála pri okne a pozorovala východ slnka, Šruikan ešte spal. ,,Dobré ráno maličký!" -pozdravila ho keď zbadala, že je hore. ,,Dobré ráno Zafira!" -odzdravil jej. Eragon sa postavil vedľa nej a oprel sa o jej šupinatú nohu. Zafira spokojne zapriadla. Od jej šupín sa odrážali modrasté svetielka, ktoré sa premietali na stene. ,,Zafira? Čo povieš na to keby sme sa išli pozrieť do Dorú Araeby?" -spýtal sa jej. ,,Chceš ísť na Vroengard?" -opýtala sa so záujmom. ,,Áno Zafira. Niesi proti?" -opýtal sa. ,,Samozrejme, že nie, aj ja by som sa tam chcela ísť pozrieť. A kedy plánuješ odchod? Ale chcem vedieť prečo tam chceš ísť tak náhle?." -opýtala sa dračica. ,,Mal som sen v ktorom som videl Vroengard. Niečo, alebo niekto chce aby som tam išiel práve teraz. Niečo mi hovorí, že tam musím ísť Zafira. Mali by sme odísť ešte dnes. Cesta tam by nám mala trvať asi štyri dni letu." -odpovedal Eragon.
Chvíľu sa spolu zhovárali o tom sne, ale potom sa Eragon sa rozhodol, že pôjde zobudiť Murthaga, ktorý ešte určite spí. Murthag spal, ako Eragon predpokladal. Pristúpil k nemu a začal ním triasť. Najprv slabšie, ale to vôbec nezaberalo, tak ním zatriasol silnejšie a ešte na neho zakričal. Murthag sa okamžite prebral, ale nechcel sa hnúť z postele. Eragon ho nakoniec musel obliať studenou vodou. Až potom sa mu ho podarilo naozaj prebrať. Eragon mu doniesol raňajky, lebo Murthag sa stále k ničomu nemal. Až keď sa najedol a napil, trochu ho to prebralo. Dnes nemal trénovať šerm s Vanirom, dnes mal voľno. ,,Kam to ideme, že ma tak skoro budíš?" -spýtal sa ho napokon. ,,Vstaň a dozvieš sa." -povedal mu. Murthag sa musel ísť opláchnuť studenou vodou, až to ho úplne prebralo. ,,Tak kam to ideme?" -spýtal sa znova. ,,Do Dorú Araeby." -povedal Eragon. ,,Naozaj, myslíš to vážne? A čo môj výcvik?" -opýtal sa ho s otvorenými ústami. ,,Bude pokračovať cestou." -odpovedal jednoducho Eragon. ,,Ale teraz sa pobaľ, na obed odchádzame. Ja ešte musím ísť za Islanzadí." -povedal a vrátil sa za Zafirou a Šruikanom, ktorý sa pred chvíľou prebudil. Zafira mu už povedala o tom, kam chcú ísť, súhlasil, že pôjde tiež s nimi. On sa na Vroengarde narodil. Eragon si zbalil všetky potrebné veci, už mu zostávalo len ísť za Islanzádí a rozlúčiť sa s Aryou. Vybral sa teda za nimi. Islanzadí našiel v sále domu Tildarí. Povedal jej o svojom sne a o tom, že sa tam chce vybrať. Chápala ho, vedela o jeho zvláštnych snoch a preto nebola proti. ,,Ak musíš ísť, ja ťa nebudem zdržiavať Eragon, vykonaj čo musíš." -povedala kráľovná. ,,Ďakujem za pochopenie. Len čo to bude možné, vrátime sa." -odpovedal jej Eragon. Potom sa rozlúčili a Eragon sa vybral hľadať Aryu. Nakoniec ju našiel v záhrade, kde sa včera konala oslava.
,,Ahoj Arya!" -povedal a pobozkal ju. ,,Čo tu robíš Eragon?" -opýtala sa ho zaskočená jeho skorou návštevou. ,,Prišiel som sa rozlúčiť. Musím odísť, ale čoskoro sa vrátim." -povedal jej smutne. ,,Kam ideš Eragon?" -spýtala sa elfka. Tak jej Eragon vyrozprával o sne, aj o čudnom pocite, ktorý ho nútil tam ísť. Hoci sám nevedel prečo, čo je také dôležité aby tam išiel. Pochopila to, aj keď bola smutná z jeho odchodu. Pobozkala ho na rozlúčku a Eragon odišiel, len čo ju silno objal a povedal jej: ,,Dávaj na seba pozor." Keď sa rozlúčili, Eragon vykročil smerom k ich domu za Zafirou. Arya sa na neho pozerala, až kým sa nestratil medzi stromami. Bola smutná z jeho náhleho odchodu, ale vedela, že tam musí ísť a preto sa ho nepokúšala zadržať, hoci ju jeho odchod bolel. Aj Eragon bol smutný, keď sa s Aryou musel rozlúčiť, ale nechcel aby išla s ním, bál sa, že by sa jej niečo mohlo stať. Odvtedy čo skoro umrela mal o ňu Eragon strach. Bál sa, že ju znova stratí, ale teraz navždy. Kráčal pomaly, premýšľal o svojom sne. Čo mal vlastne znamenať, prečo sa mu snívalo o Vroengarde. Čoskoro to už zistí, len čo sa tam ocitne, až vtedy pochopí prečo.
O chvíľu bol pri dome na strome. Po schodoch vyšiel hore, Murthag bol už prichystaný a čakal na neho. ,,Ideme?-spýtal sa ho len čo vošiel. ,,Ideme." -povedal a začal sedlať Zafiru, k sedlu pripevnil vaky z vodou a jedlom, aj s oblečením a nejaké deky na spanie. Murthag mal už všetko hotové, spolu s Tŕňom zleteli dole, kde čakali na Eragona, Zafiru a Šruikana. ,,Začína sa nové dobrodružstvo. Som zvedavá na jeho koniec." -povedal Zafira, keď na ňu Eragon vysadol. ,,Aj ja som zvedavý, nevieš si ani predstaviť ako." -odpovedal jej Eragon, ale to už zleteli za ostatnými. Tam si dali posledné inštrukcie a vydali sa na cestu.
Traja draci naraz vzlietli do vzduchu, teraz videli celú Ellesméru zhora. Pri tomto pohľade si Eragon spomenul na dielo Glaedra, ktoré vytvoril na oslave pokrvnej prísahy. Pri tejto myšlienke zosmutnel.
Stále leteli nad nekonečnými lesmi Du Wendelvarden. Eragon sa spojil v mysli z Murtagom, pretože inak by po sebe museli kričať , nepočuli by sa. Do ich rozhovoru sa zapojili aj draky, Eragon zo Zafirou im rozprávali o histórii dračích jazdcov, ako im to voľakedy hovoril Glaedr. Bol to dlhý rozhovor, ktorý sa skončil, až neskoro večer, keď sa rozhodli utáboriť. Našli si malú čistinku medzi stromami, ešte stále sa totiž nachádzali nad lesmi Du Wendelvarden. Murthag rozložil oheň, len čo zložil z Tŕňa sedlo a vaky. Eragon si prisadol k ohňu, za neho si sadla Zafira po boku so Šruikanom. Tŕň si sadol oproti nim vedľa Murthaga. Jedli elfský chlieb. ,,Čo myslíš, že nájdeme na Vroengarde?" -spýtal sa Murthag po chvíli mlčania. ,,Neviem." -odpovedal po pravde Eragon. Rozprávali sa o všeličom možnom, až kým sa Murthagovi nezačalo driemať, bol ustatý. Zaspal opretý o Tŕňa. Eragonovi sa zatiaľ nechcelo spať, pozeral sa do blčiaceho ohňa. ,,Prečo Brom chce aby sme tam išli?" -spýtal sa drakov. ,,Ani len netuším, prečo to chce, ale určite to má dobrý dôvod." -povedal Šruikan. Aj Zafira s tým čo Šruikan povedal súhlasila. ,,Určite by nás tam neposielal bezdôvodne." -povedala nakoniec Zafira. ,,Čo to máš na krku?" -spýtal sa Šruikan keď si všimol Eragonov prívesok. ,,To mám od Arye." -povedal a stisol prívesok v dlani. Šruikan sa viac nepýtal. Ľahol si na zem vedľa Zafiry, Eragon sa pritúlil k Zafirinmu teplému boku, v dlani stále držal prívesok v tvare polmesiaca. Po chvíli zaspal, ponoril sa do ríše snov.
Ráno sa zobudil zavčasu, snívalo sa mu o Aryi, ako sa spolu prechádzali Ellesmérou. Drakom zaželal dobré ráno, všetci traja boli hore, len Murthag spal. Postavil sa od Zafiry a išiel k neďalekému potôčiku, tam si vyzliekol tuniku a umyl sa v studenej vode. Začal s ranou rozcvičkou, cvičil Rimgar. Aj keď mal elfské schopnosti, nebol až taký ohybní ako oni a preto každé ráno poctivo cvičil. Najprv sa len rozhýbal a ponaťahoval, keď bol dostatočne uvolnený začal s náročnými cvikmi Rimgaru. Vďaka tomuto cvičeniu získaval ohybnosť a rovnováhu. On cvičil Rimgar na oveľa vyššej a náročnejšej úrovni ako Murthag. Murthag bol len na začiatku. Tak sa pohrúžil do cvičenia, že si ani nevšimol že Murthag sa zobudil a pozoroval ho pri cvičení. ,,Nemyslel som si, že aj ti cvičíš Rimgar. Ešte nikdy som ťa ho nevidel cvičiť." -ozval sa napokon Murtag. Eragona to vytrhlo zo zamyslenia a obrátil sa na neho. ,,To asi preto, že ráno dlho spíš." -povedal Eragon s úškrnkom na tvári. ,,Poď, budeš pokračovať vo výcviku." -povedal mu Eragon. Murthag oľutoval, že sa ozval. No ale poslúchol ho a pridal sa k nemu, len čo sa osviežil v ľadovom potoku. Eragon Murtagovi ukázal ďalšie cviky z Rimgaru, ktoré po ňom musel zopakovať.
Skončili až keď s Murtaga tieklo ako z krhly. Murtag sa rozbehol a skočil do potoka, pri tom ošpliechal aj Eragona. Eragon to nechal tak, namiesto toho chcel od Murtaga aby vyčaroval z vody gule a menil ich farby. Začala sa hodina kúzlenia. Keď už bolo veľa hodín skončili,Eragon priniesol nejaké ovocie aby sa naraňajkovali.
Murtag si ľahol na mäkkú trávu, aby si oddýchol, kým sa Eragon vráti.. Eragon išiel pobaliť veci aby mohli pokračovať v ceste. Keď sa Murtag prezliekol do suchých šiat, osedlal Tŕna , Eragon tentoraz osedlal Šruikana, pretože ho o to poprosil, už dlho letel sám, chcel na sebe cítiť jazdca. Zafira s tým súhlasila, nevadilo jej to, chápala Šruikana. On nebol divoký drak, bol jeden z drakov jazdcov, chápala, že mu chýba váha jazdca na chrbte. Aj dôvera a spoločnosť, chýbala mu jeho polovica o ktorú prišiel, už veľmi dávno, tým, že mu Galbatorix zabil jazdca, ktorého ani nestihol spoznať, v tomto smere bol osamelý. Eragon mal rád jeho spoločnosť, on Šruikanovi ukázal čo znamená skutočné priateľstvo medzi drakom a jeho jazdcom, čo mu Galbatorix nikdy nedal. Eragon bol pre Šruikana jazdec, ktorého stratil. Na Šruikanovi bolo vidieť, že je spokojný, keď je na ňom Eragon. Tešil sa ako malý, robil s Eragonom vo vzduchu rôzne akrobacie, Murthag zo Zafirou sa na nich smiali ako sa spolu bláznia. Leteli znova až do tmy, potom sa utáborili. Už prekročili elfské lesy, teraz sa nachádzali neďaleko Dračích hôr. Teraz sa už nenachádzali v kúzlami chránených lesoch elfov a preto musel niekto ostať na stráži, kým budú ostatní spať.
Prvý sa ponúkol Šruikan. Bol hore do pol noci, potom zobudil Eragona aby ho vystriedal. ,,Eragon Ďakujem ti!" -povedal drak. ,,Za čo mi ďakuješ?" -spýtal sa ho Eragon. ,,Za to, že si môj priateľ. A zato že si mi ukázal čo je to byť drak jazdca." -odpovedal Šruikan. ,,Nemáš mi za čo ďakovať priateľ môj." -povedal dojatý Eragon. ,,Urobil som to rád. Ale teraz si pospi, potrebuješ si oddýchnuť." -povedal Eragon. Šruikan zaspal, Eragon pozoroval okolie, nič sa do rána neudialo, keď začalo svitať znovu si zacvičil Rimgar, tentoraz bez Murtaga. On sa zobudil až o hodinu po tom. S ním mal na pláne niečo iné, dnes budú spolu šermovať. Chcel vedieť, či sa Murtag zlepšil.
Po raňajkách ho Eragon zaviedol ďalej, na väčší priestor aby mali dostatok miesta. Obaja zabezpečili mečom ostrie a zaujali vyčkávaciu pozíciu. Murtag zaútočil na Eragonov pravý bok, on to čakal a s ľahkosťou sa úderu vyhol tým, že sa ohol dozadu ako stromy vo vetre. Murtag sa nenechal vyviesť z miery a znovu na brata zaútočil, tentoraz mu mieril na nohy, Eragon jeho meč odrazil a okamžite zaútočil na jeho bok, Murtagovi sa podarilo presne mierený útok odraziť v poslednej chvíli. Znovu na neho zaútočil, mieril mu na hlavu, Eragon s ľahkosťou uskočil a pritisol svoj meč na Murtagov krk. ,,Zlepšil si sa." -povedal mu s uznaním Eragon a sklonil svoj meč. ,,Ďakujem, ale aj tak si ma porazil, aj keď ti to trvalo trochu dlhšie." -odpovedal Murtag. ,,Na tom nezáleží Murtag, ti nebudeš v žiadnej bitke bojovať s elfom. Budeš bojovať proti ľuďom, s ľudí si najlepší šermiar akého poznám." -povedal mu Eragon. Murtag vedel, že má pravdu. ,,Elfa neporazíš, ani keby to bola len žena. To si zapamätaj." -dopovedal a spolu sa vybrali naspäť k táboru. ,,Tak kto vyhral?" -spýtal sa Murthaga Tŕň. ,,Eragon, ale bol som lepší než minule." -povedal mu Murtag.
Pobalili veci a nasedlali drakov. Eragon znovu letel na Šruikanovi. Leteli až do večera, utáborili sa na začiatku Dračích hôr. Boli neďaleko Carvahallu, dediny kde Eragon vyrastal. Eragon rozložil oheň a vybalil deky . Sadol si k ohňu vedľa Murthaga. ,,Niesme náhodou blízko dediny kde si vyrastal?" -spýtal sa ho. ,,Sme Murthag, len pár míľ odtiaľto sa nachádza Carvahall." -odpovedal mu Eragon. Zafira ich rozhovor zo záujmom počúvala. ,,A nechceš sa tam ísť pozrieť?" -spýtal sa po chvíľke váhania. ,,Neviem. Možno áno. Ale teraz už spi." -odpovedal mu. Eragon ostal hore do svitania, nezobudil nikoho aby ho vystriedal, aj tak by nezaspal. Ráno sa najedli a pobalili, za chvíľu vyrazia na cestu.
,,Eragon, poď so mnou." - zavolala ho Zafira. ,,Kam chceš ísť?" -spýtal sa jej. Neodpovedala mu len nastavila nohu a čakala, kedy na ňu vylezie. Potom sa vzniesla do vzduchu a zamierila do Dračích hôr. ,,Kam to ideme?" -spýtal sa jej. Stále mu neodpovedala. Murthag a Tŕňom a Šruikanom leteli za nimi. Zafira zamierila hlbšie do hôr, teraz už vedel kam ho nesie. Leteli na miesto, kde našiel jej vajce. O pár minút Zafira pristála na mieste kde sa zjavilo jej vajce. Eragon s nej zoskočil a pomalým krokom prešiel do stredu krátera čo tu stále ešte bol, ku kráteru, kde sa zjavilo Zafirino vajce. Bol to zvláštny pocit byť tu, na mieste, kde sa to všetko začalo. Eragon si spomenul na okamih keď našiel modrý kameň, na to keď sa mu Zafira vyliahla, na to ako jej vyberal meno, ako rástla a ako začala rozprávať, ale aj keď ho sem priniesla aby ho chránila pred Razakmi. Tieto spomienky mu vrhli do očí slzy, ktoré nechal spadnúť, neboli to slzy smútku ale radosti nad šťastnými spomienkami, ktoré mu zmenili život a ďaleko prevyšovali tie smutné. ,, Zafira?" -povedal jej. ,,Čo je môj maličký?" -spýtala sa ho. ,,Som rád, že si ma sem priniesla." -povedal. ,,Ja viem. Ale už je čas, musíme pokračovať." -odpovedala mu. Nasadol na ňu a vzlietli. Eragon porozprával Murthagovi, Tŕňovi a Šruikanovi čo je to za miesto, pretože nechápali prečo ho Zafira priniesla sem, mysleli, že ho odnesie do Carvahallu.
Leteli dlho nad Dračími horami, až kým sa pred nimi neukázalo šíre more. Bol to nádherný pohľad, nad morom krúžili kŕdle morských vtákov, ktoré lovili malé sardinky. Pristáli na pieskovej pláži, urobili si malú prestávku v tieni stromov, potrebovali doplniť vaky s vodou skôr než poletia ďalej. Muthag odopol prázdne vaky na vodu a išiel k potoku, ktorý videli neďaleko. Eragon ho nasledoval, len čo Zafire zložil sedlo, nech si odpočinie a aby si mohla ísť niečo uloviť. Murthag sa už skláňal nad potôčikom, keď ho Eragon dobehol. Naplnili vaky a vracali sa na pláž. Draky medzi tým odleteli na lov do Dračích hôr. Eragon sa posadil na zem a do ruky si nabral piesčitú zem, ktorú potom pomaly prepúšťal pomedzi prsty. Murtag sa zložil vedľa neho, hneď ako odložil zásoby vody. Draky sa vrátili za hodinu, potom ich nasedlali a pokračovali. Leteli ponad šíre more, Zafire sa to náramne páčilo, sledovala svoj odraz vo vode, keď letela nízko nad hladinou. Šruikan niečo v diaľke spozoroval, bola to rybárska loď, na jej palube boli piati starý rybári, ktorí chytali ryby pomocou veľkých sietí. Keď spozorovali blížiacich sa drakov, vyvaľovali na nich nechápavo oči, mysleli si, že blúznia. Draky zmizli tak rýchlo ako sa aj objavili a rybári si museli naozaj myslieť, že sa im to len snívalo. Bolo už neskoré popoludnie a pred nimi sa v diaľke začal objavovať ostrov, prvý ho spozoroval Tŕň, ktorý letel s Murthagom vpredu. Okamžite to oznámili ostatným. Všetci boli napätí, čo tam nájdu okrem ruín mesta Dorú Araeba. Eragonovi sa pred očami vyjavil sen, ktorí videl, bolo to úplne ako v tom sne. Ostrov sa k nim stále približoval, až kým v jeho strede neuvideli ruiny mesta, voľakedy slávneho mesta jazdcov.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Těšíte se na 3. díl ODJ Empire?

Strááášně moc ! Nemůžu se dočkat ! 85.1% (103)
Celkem ano. 2.5% (3)
Nevím. 5% (6)
Ani ne. 1.7% (2)
Kašlu na 3. díl. 5.8% (7)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.