Eragon - 25. kapitola - KRÁL´OVA ZBROJ

28. srpna 2007 v 13:57 | katuska |  Povídka od Katušky - Eragon
Kráľova zbroj
Eragon sa ponoril do ríše snov. Tento krát mal sen, ktorý už raz mal, ale tento sa od toho predchádzajúceho líšil:
,,Videl v ňom tú loď s dvoma osobami zavesenými do seba, ale teraz tá loď pristávala na brehu tej krajiny. Obe postavy pomaly vystúpili z tej lode a držiac sa za ruky kráčali smerom do stredu krajiny. Nad nimi leteli dva draky."
Obraz sa náhle zmenil:
,,Teraz videl dve nepriateľské armády, ktoré sa zrazili. Strhol sa krvavý boj. Nad nimi bojovali dva draky. Jeden bol zelený ten bol oveľa menší než druhý drak, ten bol modrý. Modrý drak zrazu bolestne zareval a zrútil sa na zem, v hrudi mal zabodnutú kopiju."
Sen sa opäť zmenil.
,,Teraz Eragon videl seba ako sa nad niekým skláňa, skláňal sa nad mŕtvym telom na nosidlách, plakal, do svojej ruky zobral ochabnutú ruku, patrila žene. Bola to Arya."
Sen zmizol, Eragon sa prebral s výkrikom: ,,Nieee!" Bol celý spotený a triasol sa. ,,Čo sa stalo?" -spýtala sa ho Zafira, aj ona sa zobudila na jeho výkrik. Eragon neodpovedal a preto sa pokúsila dostať k tomu snu, čo ho tak vydesil. Eragon pred ňou zatvoril myseľ, povedal len, že mal zlý sen. Neverila mu, ale nemohla nič robiť. Do rána už Eragon nezaspal, nemohol, stále myslel na to čo videl. Toto ho najviac desilo, keby sa to stalo, od zúfalstva by zošalel. Ani ráno sa od neho Zafira nič nedozvedela, aj keď na neho naliehala. Aj Murtag si všimol, že Eragon je nesvoj, ale keď sa ho spýtal, čo s ním je, odpoveď bola, že nič. Tak sa vybral na cvičisko za Vanirom. Eragon ho pri dverách zastavil a povedal: ,,Povedz Vanirovi, nech si dnes prinesie sedlo." ,,On má dračie sedlo?" -spýtal sa udivene Murtag. ,,Pravdaže. Jeho prastarý otec bol jazdec, ale zahynul v bitke o Dorú Araebu. Odkiaľ asi má jeho rodina bieli meč jazdca?" -povedal mu. Murtag o tom nevedel aj keď si už všimol Vanirov bieli meč. Tak odišiel aj s Tŕňom.
Keď šermoval s Vanirom, malý dráčik tam pobehoval dookola a zabŕdal do Tŕňa. Ako náhle skončili, Vanir si dráčika vzal na ruky a vysadol za Murtaga, požiadal ho aby ho zaniesol k jeho domu, aby si mohol vziať sedlo. Potom leteli za Eragonom, ktorý ich už čakal.
Keď prišli, Vanir pustil malého dráčika na zem, ten sa vybral za Zafirou. ,,Prečo si mi kázal aby som si priniesol sedlo? Veď môj drak je primalý aby mohol lietať." -opýtal sa Vanir. ,,Poletíš na Šruikanovi, ktorý láskavo súhlasil, že ťa vezme." -odpovedal mu Eragon. ,,Tak a teraz sa pripravte!" -vyzval obidvoch. Nasedlali drakov a vysadli. Traja draci sa vzniesli, Vanir malého strieborného dráčika mal na rukách. Letel ponad lesy, až k skale rozbitých vajec. Tam draky pristáli. ,,Kde to sme?" -spýtal sa Murtag, keď videl množstvo škrupín z dračích vajec. ,,Na skale rozbitých vajec." -odpovedal mu Eragon. Keď im ukázal miesta kde sa majú posadiť povedal im nech si otvoria mysle, pretože im Zafira povie príbeh. Urobili to a Zafira začala. Rozprávala im o kráľovnej elfov Tarmunore ako sa tu stretla s vybraným drakom aby uzavreli dohodu. ,,Keďže pre draky podpísaný papier nič neznamenal, pretože naša krv je hustá a horúca a za nejaký čas by sme sa opäť dostali do sporu s elfmi, ako to bolo po tisíce rokov s trpaslíkmi. Ale na rozdiel od trpaslíkov sme si mi ani elfovia nemohli ďalšiu vojnu dovoliť. Obidve rasy boli príliš mocné a navzájom by sme zničili jedna druhú. Jediná cesta ako tomu predísť bola a vytvoriť zmysluplnú zmluvu , bolo spojiť naše dve rasy kúzlom. Trvalo deväť rokov kým najmúdrejší z elfov vymysleli potrebné zaklínadlo. Keď to urobili, zhromaždili sme sa spolu s drakmi v Ilirei." -povedala Zafira. Murtag ju prerušil a spýtal sa: ,,Kde je Ilirea?" ,,Je to dnešný Uru baen." -povedal smutným hlasom Eragon. Zafira potom pokračovala: ,,elfovia zaistili zloženie kúzla a draci poskytli svoju silu a spoločne zmiešali duše drakov a elfov. To spojenie nás zmenilo. My draci sme získali schopnosť používať jazyk a ďalšie výdobytky civilizácie. A elfovia zdieľali našu dlhovekosť, pretože do tej doby boli ich životy rovnako krátke ako tie ľudské. Elfov to zmenilo najviac. Naše kúzlo sa prenieslo na nich a časom im dalo silu a ladnosť, na ktoré sú tak pyšní. Ľudia nikdy neboli tak silno ovplyvnení ako elfovia, pretože oni boli doplnení až do zaklínadla až po jeho dovŕšení a nepôsobilo to na vás tak dlho ako na elfov. Ale aj tak to zjemnilo vašu rasu. Líšiacu sa od barbarov, ktorý kedysi pristáli v Alagaesii. Aj keď po páde jazdcov ste začali upadať do pôvodného stavu. Iba trpaslíci neboli nikdy súčasťou tohto kúzla a preto nikdy neexistoval žiadny trpaslíčí jazdec. V kúzle na ktoré dozerala kráľovná Tarmunora, bol zabudovaní mechanizmus, ktorý umožňoval mláďaťu spojiť sa so svojím jazdcom. Keď sa drak rozhodol dať svoje vajce jazdcom, vyslovil nad ním istú formulku. A dráča sa skôr nevyliahne, dokým sa nedostane do styku s osobou, s ktorou sa rozhodne spojiť. Mláďaťu v tej dobe nedokáže nikto ublížiť. Puto ktoré sa tvorí medzi jazdcom a drakom je prejavom puta, ktoré už existuje medzi našimi rasami. Človek alebo elf zosilnie a stane sa krajším a zatiaľ čo niektoré z dračích rysov sa zmiernia. Divoký drak neberie ohľad na nikoho a na nič. Vezme si čo sa mu zapáči a nenesie pomyslenie na prívetivosť ani voči svojim najbližším. To čo nás spojilo s našimi jazdcami , presahuje akékoľvek prosté spojenie myslí. Samotné naše duše boli zmiešané do kopy." -porozprávala im príbeh ako voľakedy jej a Eragonovi, Glaedr.
Potom mali ešte otázky, na ktoré im Zafira s Eragonom dlho odpovedali. Aj malý dráčik počúval tento príbeh, hoci vyzeral, že spí. Keď si vyčerpali všetky otázky, Eragon zavelil na návrat. O pol hodinu už pristávali pred Oromisovým domom. Už bol čas obeda. Vošli dnu a tam sa naobedovali. Vanir nakŕmil dráčika, ktorý potom zaspal. Eragon Vanirovi dovolil aby si svoje sedlo nechal tu aby ho nemusel stále nosiť, povedal, že dokým jeho drak vyrastie, Šruikan je ochotný a dovolí mu aby lietal na ňom.
Po obede ich Eragon zaviedol k potoku a tam od nich chcel aby vytvárali gule z vody a potom ich posielali určenými smermi. Potom sa Murtag rozhodol že svoju guľu pošle na Eragona. Aj to urobil ale guľa sa tesne pred Eragonom zastavila. ,,Dobrý pokus." -povedal Eragon a guľa sa rútila trikrát väčšou rýchlosťou naspäť k Murtagova a odhodila ho rovno do potoka. ,,Tak toto si nemusel!" -zakričal Murtag keď sa postavil celý mokrý z potoka. Vanir s Eragonom sa na ňom výborne bavili. Aj Tŕň sa na ňom smial, za čo na neho Murtag škaredo zazrel. Potom od nich Eragon chcel aby toto isté kúzlo urobili, ale bez použitia slov. Vanirovi to išlo, on s tým nemal problémy, len Murtagovi sa veľmi nedarilo, až ku koncu hodiny sa mu to podarilo. Potom im Eragon ukázal niektoré zložité kúzla.
Keď skončili, Vanir si zobral dráčika, ktorý spal pri ležiacej Zafire a vysadol Za Murtaga na Tŕňa, aj Eragon vysadol na Zafiru, dnes sa zo skaly vrátil spolu s nimi. Vanira vysadili pred kráľovským palácom a oni sa vrátili do ich spoločného príbytku. Murtag sa ho tam na všeličo vypytoval a Eragon sa mu snažil na všetko odpovedať. Ale keď sa spýtal prečo je dnes taký smutný, odmietol mu odpovedať. Tak to Murtag nechal tak a snažil sa ho rozveseliť. Trochu sa mu to aj podarilo. ,,Nevieš čo majú nové Vardeni?" -spýtal sa ho napokon. ,,Nie, ale môžeme to hneď zistiť." -povedal a postavil sa od stola, aby zobral krčah s vodou a misku. Misu položil na stôl a naplnil ju vodou. Potom zašepkal: ,,Draumr kópa!" Vo vode sa zjavila tvár Nasuady, bola v nejakom paláci, zrejme v Aberone a rozprávala sa s Angelou. Nevedeli o čom, len videli ako obe pohybujú perami. Potom sa obe vybrali niekam von, tam ich čakal Orin. Všetci traja zamierili do nejakej siene. Kde sa posadili za stôl na ktorom boli všakovaké jedlá, okolo neho už sedelo množstvo ľudí. Eragon kúzlo prerušil. ,,Kto bol ten muž ?" -spýtal sa ho Murtag. ,,Kráľ Orin. A boli zrejme v Aberone." -povedal mu Eragon.
Ešte sa dlho rozprávali a potom Murtag odišiel spolu s Tŕňom do ich izby. Eragon sa okúpal a kúzlom si odstráni fúzy, potom si ľahol spať, aj keď nechcel zaspať aby znova nevidel ten strašný sen. Ale bol unavený a nakoniec zaspal. Túto noc nemal žiadne sny a za to bol vďačný. Ráno spolu so Zafirou a Šruikanom po raňajkách odleteli na skalu Tel naeír. Tam pokračovali vo Vanirovom a Murtagovom výcviku. Draci tiež odleteli. Večer keď sa draky vrátili, Eragon sa Murtaga pýtal, čo sa Tŕň učil a keď mu správne odpovedal, tak ich prepustil.
Takto to pokračovalo deň čo deň. Eragon ich učil všetko čo ho naučil Oromis. Vanir mu už po druhom týždni rozímania dokázal správne odpovedať, že aj keby sa rozštvrtil, nedokázal by vnímať všetko okolo neho, Murtag to pochopil tiež, ale trvalo mu to omnoho dlhšie. Vanirov drak si vybral meno, už vedel aj lietať teraz bol veľký ako kôň. Jeho dračica sa chcela volať Arget. Čo znamenalo striebro. Aj ona už chodila s ostatnými drakmi a Zafira ju učila o kultúre drakov, aj rôzne letecké akrobacie. Murtag sa vzdal mäsa, keď pocítil, že všetky živé tvory sa skoro od neho nelíšia, aj oni majú svoju dušu. Eragon niektoré večery trávil spoločne s Aryou, prechádzkami Ellesmérou. Eragon im nakoniec odhalil tajomstvo jazdcov, že energiu môžu odčerpávať aj z iných zdrojov, nielen svoju. Ale to až ,keď si bol istý, že tomu porozumejú a nikdy to nezneužijú a to mu museli sľúbiť starovekým jazykom. Ukázal to každému osobitne, nechal ich pocítiť ako pomaly rastliny a malé zvieratá začali umierať, pretože im vzali všetku energiu. Za to sa na neho obaja hnevali. Ale on vedel, že to bolo potrebné aby si uvedomili, aké je to nebezpečné a ako tým môžu ublížiť. Potom im vysvetlil, že si energiu majú brať z takých silných zdrojov, aby vedeli, že im ten úbytok energie nespôsobí smrť. Naučil ich, že v boji musia mať myseľ otvorenú aby vedeli spoznať nepriateľa v blízkosti, Murtag mal voči tomu námietky, Galbatorix ho totiž učil, že myseľ musí mať pred nepriateľom uzavretú. A Eragon teraz od neho chcel opak. Nakoniec však uznal, že má pravdu. Aj ich výcvik bol zrýchlený ako ten Eragonov, pretože Eragon cítil, že ho Nasuada čoskoro povolá. A preto sa obaja museli učiť rýchlo tak ako vtedy Eragon so Zafirou. Eragon občas šermoval s Murtagom aj Vanirom aby aj on nevyšiel z cviku. Eragon čoraz častejšie nazeral Nasuadu, cítil, že čas jeho návratu sa blíži.
V Ellesmére už boli celé tri mesiace a v Alagaesii sa zatiaľ nič neudialo, Galbatorix už až príliš dlho nezaútočil. Keď večer po prechádzke s Aryou zaspal, mal znovu jeden zo svojich zvláštnych snov.
,,Videl armádu s čiernymi zástavami, práve vychádzala z brán čierneho mesta a pochodovala niekam."
Sen zmizol. Ráno sa Eragon prebudil a okamžite vzal misku a naplnil ju vodou. ,,Draumr kópa!" -povedal a nazrel do misky. Videl tam tú armádu zo svojho sna. Niekam pochodovala. Za ňou videl brány Giľeadu. Prerušil kúzlo a povedal to Zafire, ktorá sa práve zobudila. ,,Na obed vyrazíme." -povedal jej. Zafira s ním súhlasila. Eragon išiel za Murtagom, keď ho zobudil oznámil mu že na obed odchádzajú. ,,Ale kam?" -spýtal sa ho. ,,Do vojny." -odpovedal mu Eragon a odišiel z jeho izby.
Murtag to ihneď povedal Tŕňovi, ktorý sa práve vrátil spolu so Šruikanom z lovu. Eragon zišiel po schodoch a smeroval ku kráľovskému palácu. Kráľovnú našiel v záhrade spolu s Aryou. Keď jej oznámil, že sa do lesov Du Wendelvarden blíži Galbatorixova armáda, bola prekvapená a spýtala sa odkiaľ to vie. Povedal jej o svojom sne, aj o tom ako sa ráno tú armádu pokúsil nazerať a videl presne to, čo vo svojom sne.
Kráľovná už vôbec o tom, čo jej Eragon práve povedal neuvažovala a dala okamžite zvolať elfov aby im to oznámila a dala príkaz k zbrojeniu. Vyslala posla do Osilonu aby aj tam zhromaždili elfov. Potom povedala aby ju Eragon nasledoval. Zaviedla ho do paláca a tam do miestnosti kde bolo uschované vzácne brnenie a zbrane. Tam od nej Eragon dostal zbroj zo striebra. Povedala mu, že voľakedy patrila jej manželovi kráľovi Evandarovi. To ho dojalo, že si ho tak vysoko cení, že mu dala toto brnenie. Aj pre Zafiru, Tŕňa a Šruikana a taktiež pre Murtaga mala pripravené brnenie.
Do obeda boli všetci elfovia vycvičený na boj, pripravený, boli medzi nimi aj ženy. Na ich čelo sa postavila samotná kráľovná Islanzádí. Mala na sebe zbroj z čistého striebra a vo svojich strieborných vlasoch mala labutie pierka, na chrbte mala luk a tulec so šípmi, na boku meč podobný tým čo mala Arya. Arya stála vedľa svojej matky, taktiež mala na sebe zbroj a na chrbte mala dva tenké prekrížené meče a v ruke držala luk. Vanir Eragonovi pomáhal s kovovými pláty, ktoré museli pripevniť drakom, tieto na rozdiel od tých, čo mala Zafira od trpaslíkov neboli až také ťažké, vyrobila ich Rhunon. Keď založili brnenie všetkým drakom, aj Eragon s Murtagom sa museli navliecť do brnenia. Vanir ich zatiaľ nasedlal. Na Šruikana dal svoje sedlo, na ňom mala ísť Arya, pretože on musel ostať tu zo svojou dračicou Arget.. Malá Arget protestovala, že chce ísť tiež, čo ale nebolo možné a Vanir sa jej to snažil vysvetliť. Nakoniec mu ju musel Eragon pomôcť presvedčiť. Zmierila sa s tým, že nikam nepôjde aj keď potom za to na Vanira škaredo zazerala. Ale bolo to pre jej dobro, nesmela opustiť elfské lesy. Keď Eragon vyšiel v striebornej zbroji z Vraelovho domu, mal rozpustené svetlo hnedé vlasy, ktoré mu divoko viali vo vetre, svoj meč mal zapnutý na opasku so žiariacimi diamantami v ktorých už mal uloženú energiu. Aby mu vlasy nešli do očí, mal na oboch stranách zapletený jeden tenký vrkôčik, vzadu na hlave sa mu spájali do jedného. Nikto nemohol ani len zapochybovať, že je elf, keď ho takto Murtag zbadal skoro ho nespoznal. Vyzeral vznešene ako nejaký kráľ. Doteraz mal svoje vlasy vždy stiahnuté kúskom kože dozadu. Ale od kedy je v Ellesmére, vlasy si nechal dorásť, teraz ich mal dlhé rovnako ako Vanir. Aj Murtag už bol hotový, takže mohli ísť za kráľovnou. Nasadli na draky a vzlietli, Eragon si ešte k sedlu pripevnil luk z tisu čo mal od kráľovnej. Vanira Šruikan odniesol tiež pred dom Til darí, aj keď s nimi nešiel. Malá Arget letela za nimi. Keď traja draci pristáli, ich jazdci z nich zoskočili. Akonáhle elfovia zbadali Eragona, na ich tvárach sa zjavil užastnutý výraz. Jeden elf povedal: ,,Kráľ Evandar sa vrátil!" Tým myslel Eragona, zrejme sa teraz na neho podobal keď bol v jeho zbroji, ale aj tvár mu mal podobnú. Aj samotná Islanzadí si najprv myslela, že je to on, až keď sa mu lepšie prizrela zistila, že to je len ilúzia. Až teraz si uvedomila, že sa Eragon na neho podobá, aj on mal modré oči a tiež nosil takto rozpustené vlasy. ,,Nie to nie je Evandar, je to Eragon tieňobijca!" -povedala kráľovná nahlas aby ju všetci počuli. Potom k nej Eragon s Murtagom a Vanirom podišli bližšie. Aj Arya bola z Eragona trochu v rozpakoch, ale keď sa mu lepšie pozrela do očí, nemala žiadne pochybnosti, že je to jej Eragon, muž ktorého miluje. Eragon začal: ,,Kráľové vojsko práve opustilo brány Giľeadu." Pri tom názve sa Arya trochu mykla. Bolo to totiž miesto jej utrpenia, ktoré jej spôsoboval Durza. Eragon si to všimol, ale nepovedal nič. ,,Ak ihneď vyrazíme, stretneme sa s nimi asi o jeden a pol dňa na okraji lesu." -hovoril ďalej. ,,Koľko máme vojakov?" -spýtal sa Murtag. ,, Približne 10000.A v Osilone asi 5000." -povedala Arya. ,,Dúfajme, že to postačí." -dopovedala nakoniec.
Zhovárali sa ešte o ich pláne útoku, aj o tom že Arya poletí na Šruikanovi. Potom kráľovná zavelila na pochod, len čo vysadla na svojho bieleho koňa. Aj polovica elfov mala tieto kone, ostatný išli v zástupe za nimi. Elfský vojaci mali na sebe rovnaké brnenie, všetci mali na chrbte luky a tulce so šípmi a každý mal na páse pripevnený meč, niektorý mali až dva meče ako Arya. Vyrazili na pochod, len čo začuli zaznieť elfský roh. Eragon s Murtagom a Aryou vysadli na draky a vzlietli, leteli nad vojskom tesne nad stromami, nechceli aby ich spozorovali predčasne. Vanir so svojou striebornou dračicou sledoval ich odchod.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Líbí se vám můj blog?

ANO - je skvělý ! 58% (222)
ANO - líbí se mi 15.1% (58)
Celkem ano. 10.4% (40)
Hm... nic moc. 3.1% (12)
NE - moc se mi nelíbí. 2.1% (8)
NE - je nanic ! 11.2% (43)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.