Eragon - 27. kapitola - STRÁŽCA LESU

28. srpna 2007 v 14:00 | katuska |  Povídka od Katušky - Eragon
Strážca lesu
Eragon ležal v bezvedomí na zelenom trávniku. Mal jeden zo svojich snov:
,,Videl omnoho väčšie vojsko než minule, bolo na okraji lesa a chystalo sa vstúpiť doň. Na zemi ležal spútaný drak. Z ničoho nič sa však zastavilo kvôli niečomu, alebo niekomu čo Eragon nevidel."
Sen zmizol, ale Eragon ešte videl, ako celé vojsko odchádza.
Nad Eragonom sa skláňal nejaký elf, ktorý sa tam z ničoho nič objavil. V jeho očiach bolo vidno, že je už veľmi starý, aj napriek jeho mlado vyzerajúcej tvári. Elf si kľakol vedľa Eragona, chvíľu sa na neho pozeral, ale potom zdvihol obe svoje ruky nad jeho hruď. Jeho ruky začali žiariť bielym svetlom. Eragon pocítil, ako sa do neho vlieva ohromná sila, ktorá nemala konca. Otvoril oči, nad ním stál elf, Eragon ho poznal, bol to Gildarien Múdry, strážca lesa. ,,Prečo ste to urobili?" -spýtal sa ho Eragon. ,,Musíš zachrániť elfský ľud, dal som ti silu, aby si to dokázal. Len to od teba žiadam za môj dar Eragon." -povedal a zmizol. Eragon sa posadil a rozhliadol okolo seba. Bol tu sám, na okolo cítil ochranný štít, čo sa rozprestieral nad Ellesmérov a čo on, za pomoci drakov vytvoril. A skoro ho to stálo život, nebyť pomoci strážcu lesa, asi by sa už nikdy neprebral zo spánku, v ktorom bol. Iba vďaka jeho pomoci, je teraz tu a musí splniť to, o čo ho požiadal.
Postavil sa a rozhliadol sa okolo seba, potom zapátral v mysli nad kúzlom, o ktorom mu povedal Oromis a ktoré použila Arya, keď transportovala Zafirino vajce do Dračích hôr. Myslel na miesto zo svojho sna, vedel, že tam musí ísť. Vyriekol zaklínadlo a jeho telo zmizlo vo víre modrej farby kúzla.
***
Arya dorazila do elfského mesta, zoskočila zo Šruikana a vyzvala všetkých elfov. Povedala im, že okamžite majú vyraziť do Ellesméry, pretože sa blíži Galbatorixovo vojsko a tiež o tom, že kráľovná bojuje na opačnej strane lesov pri Osilone. ,,No tak rýchlo! Ponáhľajte sa do Ellesméry, tam budete v bezpečí." -vyzvala ich Arya. Elfovia sa zhromaždili a okamžite odchádzali do Ellesméry ako im povedala kráľovská dcéra. Arya potom nasadla na Šruikana, ktorý okamžite vzlietol. Leteli za Zafirou.
***
Murtagovi to trvalo dlhšie, išiel do najvzdialenejšieho mesta od Ellesméry, ktorému hrozilo nebezpečenstvo. Keď tam pristál, okolo neho sa zhromaždili elfovia. Aj on im vysvetlil situáciu a vyzval ich, aby okamžite išli do Ellesméry. ,,Tam ste v bezpečí! Ponáhľajte sa!" -hovoril v zhone Murtag. Elfovia sa tak isto zhromaždili, títo však mali elfské kone. Murtagovi sa uľavilo, teraz to stihnú. Stihnú utiecť do Ellesméry. Ako náhle sa všetci elfovia vydali na cestu do Ellesméry, vysadol na Tŕňa a leteli za Zafirou, tak ako sa s Aryou dohodli.
***
Zafira cítila, že Eragon sa jej stále vzďaľuje, to ju bolelo najviac, ale vedela, že musí ísť. Eragon by jej neodpustil keby sa tým elfom niečo stalo, len kvôli tomu, že Zafira od neho nechcela odísť. Letela do mesta Kirtan , ktoré bolo skoro na okraji lesu. Zrejme tam asi zaútočí vojsko a preto sa musela ponáhľať, nemohla to dopustiť. Za pol hodinu bola tam. Už bolo v diaľke počuť pochodujúcu armádu. Pristála a okolo nej sa zhromaždili elfovia. Vstúpila do ich myslí, aby im mohla vysvetliť, čo sa stalo. Ale už bolo neskoro, vojsko sa stále viac blížilo. ,,Musíte okamžite odísť do Ellesméry, blíži sa vojsko, ktoré má vyhladiť elfskú rasu. Bežte!" -kričala na nich dračica.
Elfovia sa dali na útek, proti takej armáde nemala šancu ani len samotná Zafira, ale aj tak tu ostala, vedela že sa musí pokúsiť zadržať kráľovské vojsko čo najdlhšie, dokým sa elfovia nedostanú hlboko do lesa a potom do Ellesméry. Musela sa o to pokúsiť, aj za cenu života. Za necelú hodinu je vojsko tu a nič mu nezabráni aby postupovalo ďalej.
Zafira vzlietla a rútila sa na okraj lesa, kde počula vojakov. Bola rozzúrená a hrozivo zarevala, na to sa vojsko zastavilo, keď počulo ten rev. Vojaci nevedeli odkiaľ sa na nich drak vyrúti a preto zostali stáť a vyčkávali. Zafira ako strela vyletela spomedzi stromov a na ohromených vojakov vypustila prúd namodralého ohňa. Čo jej kúzelníci čo boli zamiešaný medzi vojakmi, oplatili spŕškou kúziel z rôznych smerov. Zafira zrevala, keď ju do nohy zasiahla žeravá ohnivá guľa. Ale okamžite sa spamätala a znova sa rútila strmhlav dolu. Keď ju znovu zasiahli, zamierila naspäť do lesa aby nabrala trochu sily a oddýchla sa. Vojaci víťazne zakričali. Mysleli si, že je po nej. Ale nie, Zafira sa na nich znova vyrútila, hoci mala zrejme zlomené rebrá. Aj napriek bolesti zasa na nich útočila. Kúzelníci sa proti nej spojili, aby vytvorili dostatočne silné kúzlo, ktoré by dračicu spútalo. Zafira sa zrútila na zem, pretože ju zovreli neviditeľné putá. Nemohla sa hýbať, bola úplne bezmocná.
Vojaci stŕpli, znova sa ozval dračí rev a na oblohe sa objavil čierny a červený drak. Keď Šruikan videl čo spravili Zafire. Rozzúrilo ho to. "Až teraz pocítia čo je to dračí hnev." -povedal Aryi a rútil sa na nich. Vojaci pred ním začali ustupovať, Šruikan bol trikrát väčší než Zafira. Vojaci chceli ujsť pred ohromným čiernym drakom. Ale ich velitelia to nedovolili. Vydali rozkazy, že ak sa čo i len pokúsia pohnúť zo svojich miest, vlastnoručne ich zabijú. Vojaci preto nemali na výber a museli ostať stáť. Šruikan na nich vyslal prúd čierneho ohňa, ktorý mnohých zo stojacich vojakov pohltil. Ale aj na Šruikana začali kúzelníci útočiť aj napriek Aryinej pomoci ich nedokázali s Murtagom všetkých zabiť preto sa spolu s Tŕňom museli stiahnuť. Kúzelníkov tu bolo až príliš veľa. Galbatorix zrejme očakával takýto odpor.
Zafira stále ležala na zemi spútaná a bez pomoci. Murtag ani Arya sa k nej nedokázali priblížiť a oslobodiť ju. Pokúsili sa o to viacej krát, ale márne, nedokázali sa k nej dostať dostatočne blízko. Draky aj Murtag s Aryou boli vyčerpaní, ale aj napriek tomu, sa Zafire snažili pomôcť, hoci márne.
Niečo sa stalo, práve keď sa draky vracali a chystali sa znovu zaútočiť. Na kraji lesa sa z ničoho nič zjavila postava elfa v striebornom brnení. S jeho dlhými vlasmi sa pohrával vietor. Všetko stíchlo, draky sa zastavili vo vzduchu, niekto ich spútal kúzlom, vojaci zmĺkli a pozerali sa nechápavo a s úžasom na postavu stojacu na kraji lesa. Elf bol tak prekrásny, ale zároveň aj hrôzostrašný. Jeho pohľad nikto nevydržal a sklopil pred ním zrak. Celé vojsko sa v okamžiku nemohlo pohnúť, aj ich elf uväznil jediným pohľadom. Jeho pohľad sa zastavil na modrom drakovi, ktorý nehybne ležal uprostred vojska. Elf pred seba vystrel pravú ruku, ktorá zažiarila modrým svetlom. Modrá dračica v okamihu zmizla. Elf sa potom otočil smerom k vojsku a vykročil.
,,Kto ste pane?" -spýtal sa zvedavý a zároveň vyľakaný vojak. Hoci sa neohol pohnúť, rozprávať mohol. Elf sa mu pozrel do očí, vojak ten pohľad svetlo modrých očí nevydržal a sklopil zrak. ,,Vy neviete kto som?" -spýtal sa ich. Všetci mlčali. ,,Som ten, koho sa váš kráľ stále pokúša zbaviť." -povedal elf a uvoľnil kúzlo čo zastavilo drakov vo vzduchu. Draky pristáli za ním. Arya a Murtag z nich zoskočili a vykročili k elfovi. Zastali za ním. Otočil sa a pozrel sa na nich. Bol to Eragon. ,,Ako to, že si tu, veď sme ťa nechali polomŕtveho v Ellesmére.? A kde je Zafira?" -spýtala sa ho Arya, bola veľmi prekvapená, že sa tu zrazu objavil práve Eragon. ,,To vám poviem neskôr. Zafira je v poriadku." -odpovedal a znovu upriamil svoju pozornosť na vojakov. Ich rozhovor prebehol v starovekom jazyku. Vojaci tým slovám nerozumeli. ,,Bol som farmár, bol som človek, stal som sa dračím jazdcom a teraz som elf. Tak kto som?" -spýtal sa ich. ,,Jeden z kúzelníkov zašepkal: ,,Dračí jazdec Eragon." ,,Správne!" -odpovedal mu. ,,A teraz vám dávam na výber, zvoľte si. Buď teraz zomriete za Galbatorixa, alebo sa pridáte k Vardenom a nechám vás žiť." -predniesol vážnym hlasom Eragon. Vojaci po chvíli mlčania povedali: ,,Pridáme sa k Vardenom pane!" Eragon si ich myslí vycítil, že hovoria pravdu a nehovoria to len preto aby si zachránili život. ,,Tak teda dobre! Choďte do Aberonu, na znak toho že vás posielam ja kráľovnej Nasuade odovzdajte tento prsteň." -povedal a zvliekol si prsteň s yawe z pravej ruky. A podal ho vojakovi, čo sa mu prvý prihovoril. ,,Teraz choďte!" -prikázal im Eragon. Vojsko sa dalo do pohybu, len čo Eragon zrušil kúzlo, čo ich pútalo. Murtag s Aryou to celé s úžasom pozorovali. Eragon sa otočil k nim. ,,Ako si to dokázal?" -spýtal sa Murtag. ,,Teraz nie, Zafira ma potrebuje. Choďte do Ellesméry tam sa stretneme." -povedal Eragon. ,,Ale ako sa tam dostaneš ty?" -spýtala sa Arya. ,,Takto!" -povedal a v tej chvíli zmizol vo víre modrého kúzla. Obaja ešte chvíľu hľadeli za odchádzajúcim vojskom, potom nasadli na drakov a ponáhľali sa do Ellesméry.
***
Zafira sa z ničoho nič ocitla v Ellesmére, bola presne na tom mieste. kde nechali Eragona. Už nebola spútaná, ale stále ešte bola zranená. Musela tam ostať ležať, bolesť v rebrách teraz prepukla v plnej sile. Ťažko dýchala. Pohľadom hľadala Eragona, nikde však nebol. Z ničoho nič sa zjavil priamo pred ňou. Hneď k nej podišiel a pohladil ju po hlave. ,,Kde ťa to bolí?" -spýtal sa jej. ,,Na pravom boku, asi mám zlomených niekoľko rebier." -povedala dračica. Eragon ju obišiel z druhej strany ,len čo jej zložil sedlo, tam si k nej kľakol a ruku priložil na jej zranený bok. Najprv musel kúzlom spojiť kosti, potom svaly a nakoniec aj pokožku. ,,Bojovala si statočne." -povedal jej. Ešte jej zahojil popáleninu čo mala na nohe a Zafira sa postavila. ,,Ako to. že si v poriadku maličký? Veď sme ťa nechali tu a bol si úplne vysilený." -spýtala sa ho Zafira. ,,Pomohol mi strážca lesa. Dal mi silu aby som zachránil jeho ľud aj teba Zafira." -povedal jej. Dlho sa rozprávali, povedal jej čo sa stalo s tým vojskom. Zafira žasla, keď jej povedal že sa všetci vojaci pridajú k Vardenom. Nemohla tomu uveriť. ,,Ako si to dokázal maličký?" -spýtala sa ho. ,,To vďaka Gilderienovi Múdremu, to on mi pomohol. Uzdravil ma a dodal mi nekonečné množstvo sily." -povedal jej aj o tom ako celé vojsko znehybnil, aj to, že ho skoro vôbec nespoznali, vojaci nevedeli kto vlastne je. ,,Nečuduj sa. Veľmi si sa zmenil. Už nie si ten farmár ktorého som si vybrala za svojho jazdca. Teraz vyzeráš ako kráľ, dokonca aj samotná Islanzadí ho v tebe na chvíľu videla." -povedala mu keď o tom hovoril. ,,Máš pravdu, zmenil som sa, ale kdesi v hĺbke duše som stále ten chlapec čo našiel dračie vajce v Dračích horách. Ten obyčajný človek, ktorým som bol. Hoci je to niekde hlboko, stále to je časť môjho života. Tak ako teraz ty si súčasťou môjho života Zafira. Nenahraditeľnou súčasťou." -povedal jej Eragon a oprel sa o jej plece. Zafira ho za jeho slová oblízla svojim dlhým jazykom po tvári. ,,Ja viem maličký." -povedala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Četli jste, a líbila se vám 2. Paoliniho kniha Eldest ?

ANO - je úžasná ! 80.8% (101)
ANO - líbila se mi. 8% (10)
Celkem ano. 4.8% (6)
Nic moc. 0.8% (1)
NE - nelíbila se mi. 1.6% (2)
NE - je to naprostá blbost ! 4% (5)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.